Smutné

V poslednom čase som si všimol jednu zaujimavú vec. Po slovenských mestách a dedinách sa prechádza viac ľudí - mamičiek, oteckov, babičiek a dedkov so psami. Pred rokom 1989 to bolo trochu iné. Mladí sa brali, mali deti, nebolo bytov, ale v uliciach som videl mamičky, oteckov, babičky i deduškov s kočiarikmi i s vedľa pobehujúcim detičkami. Dnes - máme demokraciu, konečne padol všatkoobmedzujúci socializmus, ktorý všatko zariadil za nás, ale detí sa rodilo podstatne viac. Dnes sa mladí zrejme boja zodpovednosti, nechcú sa brať, nechú mať deti, aby si neobmedzovali vlastnú "slobodu". To isté robia aj tí skôr narodení, uzatvárajú sa medzi štyri múry, obklopia sa štvornohými "priateľmi". Netušia však, či mladí, či starí, že sa stali otrokmi vlastných zvierat, pretože ich musia vyviesť von na potrebu, vyvetrať ich, aby im nezakrneli nohy. Apeloval by som aj na tých, ktorí tak vehementne obhajujú slobodu zvierat. Nevadí im, že ľudia takto verejne týrajú zvieratá v malých priestoroch bytov, často zavretých niekoľko hodín medzi štyrmi múrmi?
"Nikto ma tak neprivíta, keď prídem domov, ako môj psík," povedala mi jedna pani, ktorá má manžela a dve deti.
Smutné, veselé, na plač, na smiech?

 #

Človek - súčasť prírody

"Nikto ma tak neprivíta, keď prídem domov, ako môj psík." Výčitka adresovaná panej alebo jej blízkym? Domnievam sa, že panej... Iste, je jej čo vyčítať. Ale ja by som povedala, že je vyčítať čo aj jej blízkym, ak je to skutočne tak...
Človek je súčasť prírody a to, že v nej nachádza svoju spriaznenosť je samo osebe dobré. Zvieratko, psík, mačka... môžu plniť a aj plnia istú terapeutickú úlohu. Sú psychické problémy, pri ktorých sa uplatňuje a odporúča "liečba psíkom". Deti sa môžu pri zvieratku naučiť zodpovednosti, akej sa pri bábike, či štekajúcej plyšovej hračke nenaučí - a nemyslím, že by sa pri pravidelnom venčení stával človek otrokom zvieraťa.
Otázka, či zviera patrí do bytu je taktiež sporná. Sú plemená psov, ktoré nie sú vhodné na von... Zviera má svoje miesto v živote človeka, v ľudskej rodine. Ak by sme ho z nej vytesnali, potom sa dopúšťame rovnakej chyby ako tí, ktorí sa prehnane fixujú na zviera a opúšťajú človeka...
Zlé sú jedine extrémy.

 

Informácie o Milan Škvarenina

Obrázok používateľa Milan Škvarenina

Krátke info o sebe (nepovinné)

Milovník dobrej literatúry, knihovník, zberateľ. Najviac milujem slušných ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 28.03.2011 - 05:50
    Už kvitnú fialky. A tak som urobila pár fotiek. Keď som ich sťahovala do počítača, na rádiu...
  • 25.03.2011 - 06:44
    Veľmi dobre poznám dialóg, ktorý nasleduje po týchto slovách. Ale, veľmi dobre poznám aj argumenty...
  • 21.03.2011 - 05:52
    Je presne taká ako moja životná cesta. S polepenými či nepolepenými výtlkmi, zákruta na zákrute,...
  • 16.03.2011 - 06:51
    Keď príde ťažká, bolestná situácia, prídu aj otázky, na ktoré je ťažké hľadať odpoveď. Možno aj...
  • 14.03.2011 - 06:54
    Bolia ma kríže. Ale, celkom sa z toho teším. Mám na to minimálne dva dôvody. Jeden je ten, že ak...
  • 13.03.2011 - 12:18
    túto krížovú cestu som pripravil ešte v seminári, podľa "pokoncilovej" krížovej cesty v seminárnej...
  • 11.03.2011 - 10:18
    Včera oslávil náš generálny vikár 82 rokov. Ducha má na 28. Pán mi pred pár mesiacmi doprial žiť s...
  • 07.03.2011 - 21:43
  • 07.03.2011 - 06:11
    Keď sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba, veľa optimizmu nám to asi nedodá. Na chodníkoch a...
  • 28.02.2011 - 06:09
    Na tanec kráľa Dávida pred Pánom (2 Sam 6, 1 -23), som si spomenula, keď malá, ani nie trojročná...