...Láska k Bohu a k blížnemu je tým najväčším prikázaním Evanjelia. Pán nás dnes volá, aby sme veľkodušne odpovedali na evanjeliové povolanie k láske, dajúc Boha do stredu nášho života a venujúc sa službe bratom, zvlášť tým, čo sú najviac odkázaní na podporu a útechu.
Ak jestvuje postoj, ktorý nie je nikdy ľahký, nikdy nie je samozrejmý ani pre kresťanskú komunitu, potom je to práve toto vedieť sa milovať, mať sa radi podľa Pánovho príkladu a s jeho milosťou. Neraz nezhody, nadradenosť, závidenie si, rozdelenia, zanechávajú stopu aj na krásnej tvári Cirkvi.
Spoločenstvo kresťanov by malo nažívať v Kristovej láske, a naopak práve tam strká „Zlý“ svoje kopýtko, a my sa neraz necháme oklamať. A odnášajú si to tí, čo sú v duchovnom zmysle slabší. Koľkí z nich – a vy poznáte niektorých – koľkí z nich sa vzdialili, pretože sa necítili byť prijatí, necítili sa byť pochopení, necítili sa byť milovaní. Koľko ľudí sa vzdialilo, napr. z niektorej farnosti alebo spoločenstva, kvôli atmosfére klebetenia, žiarlivosti, závisti, s ktorou sa tam stretli.
Vedieť milovať nie je ani pre kresťana niečím, čo by nadobudol raz navždy. Každý deň musíme začínať nanovo, musíme sa cvičiť, aby sa naša láska k bratom a sestrám, ktorých stretávame, stala zrelou a očistenou od tých obmedzení alebo hriechov, ktoré ju robia čiastkovou, egoistickou, neplodnou a nevernou.
Každý deň sa musíme učiť umeniu milovať. Počúvajte pozorne: každý deň sa musíme učiť umeniu milovať, každý deň sa musíme s trpezlivosťou učiť v Kristovej škole, každý deň si musíme odpúšťať a hľadieť na Ježiša, a to za pomoci tohto Zástancu, tohto Tešiteľa, ktorého nám Ježiš poslal, a ktorým je Duch Svätý...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
