„Som schopný počúvať ho? Som schopný prosiť ho o inšpiráciu prv než urobím nejaké rozhodnutie, prv než sa k niečomu vyslovím alebo niečo podniknem? Alebo je moje srdce nerušené, bez emócií, je to srdce nehybné? Nuž, keby sme niektorým srdciam urobili duchovný elektrokardiogram, výsledkom by bola rovná čiara, bez emócií. Aj v evanjeliách sú takí, spomeňme si na zákonníkov: verili v Boha, poznali všetky prikázania, ale srdce mali zatvorené, nenechali sa znepokojovať.“
Jadrom homílie pápeža Františka bola výzva nechať sa vyrušiť Duchom Svätým, to znamená vystaviť sa jeho podnetom:
„Nechajme sa vyrušiť Duchom Svätým: ‚Takéto niečo som pocítil... otče, je to sentimentalizmus?‘ – ‚Nie, mohol by byť, ale nie je. Ak ideš po správnej ceste, nie je to sentimentalizmus.‘ – ‚Pocítil som chuť spraviť túto vec: ísť navštíviť toho chorého, alebo zmeniť život, či zanechať to a to...’ – Treba vnímať a rozlišovať: rozlišujem, čo cíti moje srdce, pretože Duch Svätý je majster v rozlišovaní. Osoba, ktorá nemá tieto hnutia v srdci, ktorá nerozlišuje význam toho, čo sa deje, je osobou, ktorá má chladnú vieru, má vieru ideologickú. Jej viera je len ideológia.“
Toto bola tragédia zákonníkov, ktorí sa postavili Ježišovi, dodal Svätý Otec. A preto je nutné klásť si otázku, aký je náš osobný vzťah s Duchom Svätým:
„Prosím ho, aby ma viedol po ceste, ktorú si musím voliť v mojom živote a aj každodenne? Prosím, aby mi dal milosť rozlíšiť dobré od menej dobrého? Pretože dobré od zlého sa rozlíši hneď. Ale je tu to skryté zlo, ono menšie dobro, ktoré ale ukrýva zlo. Prosím o túto milosť? Túto otázku chcem dnes zasiať do vašich sŕdc.“ ...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
