O liberalizme, ktorý sa ponáša na iné totalitné ideológie som dávnejšie písal analýzu Sloboda versus liberalizmus.

Zdá sa mi, že ľudská podstata tejto úvahy je aktuálna aj v prípade tohoto vami spomínaného liberalizmu.
Vyberiem aspoň základnú myšlienku:
Podľa pravidiel slovenského pravopisu to, čo v ideológii socializmu pramení a čo sa z nej odvodzuje, nazývame socialistické, nie sociálne. Od slova komunizmus odvodíme komunistické, nie komunálne. Rovnako by sme to, čo pramení v ideológii liberalizmu a čo sa z nej odvodzuje, mali nazývať liberalistické, nie liberálne.

Krátky slovník slovenského jazyka pozná dva významy prídavného mena liberálny: 1. – založený na liberalizme, 2. – znášanlivý, zmierlivý, slobodomyseľný. Tieto dva významy sa môžu osudovo rozchádzať. Nejasnosť v chápaní, ktorý z týchto významov slova liberálny má rečník na mysli, plodí zbytočné zmätky, nedorozumenia a konflikty. Prax potvrdila, že zámena významov slova liberálny môže mať zavádzajúci účinok i vtedy, keď rečník nemal úmysel poslucháča manipulovať. Rozličným ľuďom trvá rôzne dlho, kým si túto skutočnosť uvedomia – zvlášť, ak sa z dejín nepoučili.
...
nie všetko liberálne je slobodné – práve preto, že to vlastne nie je liberálne, ale liberalistické. Samo uzurpovanie monopolu na slobodu a jej výklad je v príkrom rozpore so slobodou, je neliberálne. ...

Konanie liberalistov v mene slobody stotožnenej s liberalizmom sa tak nie zriedka obracia proti slobode ostatných, ktorým vnútia následky za nedodržanie zmluvy alebo náklady na vyrovnanie sa s následkami slobodného konania liberalistov. Ak to ostatní nechcú znášať, liberalisti ich označia za nepriateľov slobody (najlepšia obrana monopolu na slobodu je útok).
atď. ...
Pozdravujem!