Svätý Otec pri Anjel Pána: Oslovenie „Milosti plná“ je najkrajší kompliment

...Zakaždým, keď Máriu uznáme ako „milosti plnú“, robíme jej tej najväčší kompliment, rovnaký, aký jej urobil Boh. Krásnym komplimentom pre ženu je zdvorilým spôsobom jej povedať, že vyzerá mlado. Keď hovoríme Márii, že je „milosti plná“, v istom zmysle jej hovoríme aj toto, no na vyššom stupni. Vskutku, vnímame ju ako stále mladú, pretože nikdy nezostarla hriechom. Jediná vec totiž dáva zostarnúť, zostarnúť vnútorné: nie vek, ale hriech. Hriech robí starými, pretože spôsobuje skôrnatenie srdca. Zatvára ho, robí ho necitlivým, necháva ho ochabnúť. Avšak v tej, ktorá je „milosti plná“, niet miesta pre hriech. A tak je stále mladá, je „mladšia než hriech“, je „mladšia než celé ľudstvo“ (G. Bernanos, Denník vidieckeho farára, II, 1988, s. 175).

Cirkev dnes vzdáva poctu Márii tým, že ju nazýva celá krásna, tota pulchra. Tak ako jej mladosť nespočíva vo veku, tak ani jej krása nespočíva v zovňajšku. Mária, ako nám ukazuje dnešné evanjelium, navonok nevyniká: pochádza z jednoduchej rodiny, žije pokorne v Nazarete, v takmer neznámej dedinke. A nebola ani nijako slávna: keď ju navštívil anjel, nebolo nikoho, čo by sa o tom dozvedel, nebol tam vtedy nijaký reportér. Mária tiež nemala ani pohodlný život, ale poznačený starosťami a obavami: „Veľmi sa rozrušila“ (porov. v. 29), hovorí Evanjelium, a keď anjel „od nej odišiel“ (v. 38), problémov začalo pribúdať.

Napriek tomu však „Milosti plná“ prežila krásny život. Aké bolo jej tajomstvo? Prídeme na to, keď sa ešte raz pozrieme na scénu Zvestovania. Na mnohých obrazoch je Mária znázornená tak, že sedí pred anjelom a v rukách drží malú knižku. Tou knižkou je Sväté písmo. Mária bola teda navyknutá načúvať Bohu a tráviť s ním čas. Jej tajomstvom bolo Božie Slovo: najprv bolo blízke jej srdcu, potom sa stalo telom v jej lone. Zotrvávaním s Bohom, rozhovorom s ním v každej situácii urobila Mária svoj život krásnym. Nie vonkajší zjav, nie to, čo sa pomíňa, ale srdce upriamené na Boha robí život krásnym. S radosťou hľaďme dnes na Milostiplnú. Prosme ju o pomoc, aby sme zostali mladými, keď povieme „nie“ hriechu a aby sme žili krásny život, keď povieme „áno“ Bohu.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 02.02.2012 - 21:12
    Ako je známe firma Microsoft podporuje programy na kontrolu populácie, ktoré sú prepojené so...
  • 31.01.2012 - 05:48
    Mrzne nám. A ako na aukcii, keď prihadzujú kupci na cene, pridáva zima stupne. Kam až to chce hnať...
  • 26.01.2012 - 07:07
    Oblakom závidím, že rozdávať sa vedia. V drobunkých vločkách. A všetko skrášlia hneď. Keby to...
  • 25.01.2012 - 16:06
    „Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“
  • 24.01.2012 - 06:50
    Cestovať vlakom, to je nuda, hovorí niekto, niekto pridáva, to nie je nuda, to je rovno, poriadne...
  • 23.01.2012 - 11:43
    Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.
  • 20.01.2012 - 21:11
    Je to vlastne epitaf – veľmi častý, a teda aj moderný v istom časovom úseku, o ktorom napovedá aj...
  • 20.01.2012 - 11:56
    Rozbehli sa predvolebné kortešačky. Ľudia z jednotlivých strán sa zviditeľňujú, sľubujú, lákajú...
  • 20.01.2012 - 05:49
    Pred treťou nad ránom, keď budík sladko drieme ešte, ja tvrdo pracujem. Odháňam myšlienky, čo dáko...
  • 18.01.2012 - 06:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...