...Ďalšia legenda – a tá je veľmi inšpirujúca – hovorí, že to boli muži rozličného veku. Gašpar bol mladík, Baltazár bol muž stredného veku a Melicher bol starec. Keď prišli do Betlehema k jaskyni vstupovali do vnútra po jednom. Prvý vstúpil – samozrejme – Melicher, ako muž v zrelom veku. Vo vnútri našiel muža vo svojom vlastnom veku. Hneď si rozumeli. Rozprávali sa o minulých veciach, spomínali, robili všeobecné závery z konkrétnych udalostí no predovšetkým sa u nich prejavoval pocit vďačnosti. Baltazár – muž v strednom veku –, keď vstúpil do jaskyne sa zasa stretol s učiteľom v strednom veku. Rozprávali sa o vodcovstve a zodpovednosti. A konečne keď vošiel do jaskyne mladý Gašpar, stretol sa s mladíkom svojho veku. Mladík mal v sebe črty nadšenia, túžob po niečom významnom. Rozprávali sa spolu o plánoch, zmenách a o prísľuboch života, ktorý je pred nimi. Keď skončili návštevu každý po jednom, zobrali svoje dary a vstúpili spolu. No v jaskyni našli iba malé 12-dňové nemluvňa. Neskôr pochopili: Spasiteľ k nám hovorí v každej etape nášho života. Starí počujú volanie k integrite a múdrosti; ľudia v strednom veku k produktivite a zodpovednosti; a mladí zasa k identite a intimite.
A tak vidíme, že títo traja králi ľudí počas dejín zaujali. Preto je o nich toľko príbehov a legiend. Zaujali určite viac ako pastieri a to preto, lebo ľudia akosi cítili, že sa my podobáme viac trom kráľom ako pastierom. Pastieri boli jednoduchými ľuďmi. Ježiša nehľadali. Skorej sa nechali k jeho nájdeniu dohnať. Vyzýva a vedie ich jeden veľmi uhovorený anjel. Povie im o každom detaile: kde môžu novonarodeného Ježiša nájsť, kto je tam s ním, ako sa tam môžu dostať. Keď pastieri prídu k jaskyni, anjel sa im zjaví znova, aby im potvrdil, že sú na správnej ceste. A keď sa vracajú, po ceste ich sprevádza celý nebeský zbor svojím spevom. Títo pastieri nemajú žiadne pochybnosti, žiadne otázniky, žiadne problémy, žiadnych prenasledovateľov, žiadne tajomstvo. Nemusia hľadať informácie, všetko im bolo dané. Čo potrebovali, to dostali.
Toto je síce sympatické a aj príťažlivé, no toto nie smie my. Život väčšiny z nás je trocha komplikovanejší. Podobáme sa viac mudrcom, ako pastierom. Sme hľadačmi a tým aj pútnikmi. Celý svoj život čosi hľadáme a za čímsi putujeme. A to nielen vtedy, keď sa cítime vyprahlí, alebo keď sme na dne a nevieme ako ďalej. Ale aj vtedy, keď máme všetko a navonok nám nič nechýba. Práve v takýchto chvíľach sa v mnohých z nás ozývajú otázky ako: Nejestvuje niečo ešte lepšie? Nemohol by som sa stať ešte niečím viac než som? Nie je vo mne potenciál k niečomu ešte hlbšiemu? Toto všetko sú otázky, ktoré nás nakoniec prinútia vybrať sa na cestu. Tak ako kedysi mudrcov.
Nech sú nám všetkým Traja Mudrci inšpiráciou.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .