..koľko radosti a útechy nám ponúkajú slová svätého Jána, ktoré sme si vypočuli: Božia láska je taká veľká, že nám dal stať sa jeho deťmi a keď ho budeme môcť vidieť z tváre do tváre, ešte viac objavíme veľkosť tejto jeho lásky (porov. 1 Jn 3,1-10.19-22). A nielen to. Božia láska je vždy väčšia než si vôbec môžeme predstaviť, ba siaha poza akýkoľvek hriech, ktorý by nám naše svedomie mohlo vyčítať. Je to láska, ktorá nepozná medze a je bez hraníc; nie sú jej vlastné tie prekážky, ktoré my naopak mávame zoči-voči nejakej osobe zo strachu, že nás prichádza obrať o našu slobodu.
Vieme, že stav hriechu má za následok vzdialenie sa od Boha. A skutočne, hriech je spôsob, ako sa my sami od neho vzďaľujeme. Avšak to neznamená, že on sa vzďaľuje od nás. Stav slabosti a zmätku, do ktorého nás vrhá hriech, je ďalším dôvodom naviac k tomu, prečo nám Boh zostáva nablízku. Táto istota nás musí v živote vždy sprevádzať. Slovo apoštola je potvrdením pre uistenie nášho srdca, aby malo vždy neoblomnú dôveru v Otcovu lásku: «Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce» (v. 20).
Jeho milosť v nás aj naďalej pracuje, aby posilnila nádej, že nikdy nebudeme obratí o jeho lásku, aj napriek akémukoľvek hriechu, ktorý sme mohli spáchať odmietnutím jeho prítomnosti v našom živote….
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .