Z príhovoru pápeža Františka pri veľkonočnej vigílii: Skala hrobu už vykríkla, je rad na nás

...A ak sme včera so ženami kontemplovali toho, «ktorého prebodli» (Jn 19,37; por. Zach 12,10), dnes sme s nimi pozvaní kontemplovať prázdny hrob a počúvať slová anjela: «Vy sa nebojte! [...] vstal» (Mt 28,5-6). Slová, ktoré chcú zasiahnuť naše najhlbšie presvedčenia a istoty, naše spôsoby akými posudzujeme a pristupujeme ku každodenným udalostiam; zvlášť to, ako si vytvárame vzťahy s druhými. Prázdny hrob chce byť výzvou, chce pohnúť, klásť otázky, ale hlavne chce nás povzbudiť k viere a k dôvere, že Boh „sa dostaví“ v akejkoľvek situácii, v ktoromkoľvek človeku a, že jeho svetlo môže preniknúť do nepredvídateľných a najuzavretejších zákutí bytia. Je vzkriesený zo smrti, vzkriesený z miesta, od ktorého nikto nič neočakával, a čaká nás, tak ako čakal ženy, aby sme sa spolupodieľali na diele záchrany. Toto je základ a sila, ktorú máme ako kresťania na to, aby sme vynaložili náš život a našu energiu, inteligenciu, city a vôľu pri hľadaní a zvlášť pri vytváraní dôstojných ciest. On tu nie je ... Vstal z mŕtvych! To je ohlasovanie, ktoré podopiera našu nádej a premieňa ju v konkrétne skutky lásky. Ako veľmi potrebujeme nechať, aby naša krehkosť bola pomazaná touto skúsenosťou. Ako veľmi potrebujeme, aby naša viera bola obnovená, aby naše krátkozraké horizonty boli spochybnené a obnovené týmto ohlasovaním. On je vzkriesený a spolu s ním sa obnoví naša tvorivá nádej, aby sme čelili súčasným problémom, pretože vieme, že nie sme sami.

Sláviť Veľkú noc znamená znovu veriť, že Boh vstupuje a neprestáva vstupovať do našich životných príbehov, spochybňujúc naše uniformujúce a paralyzujúce predurčujúce predstavy. Sláviť Veľkú noc znamená dovoliť Ježišovi, aby porazil ten malodušný postoj, ktorý nás tak často blokuje a pokúša sa pochovať každý druh nádeje.

Kameň hrobu vykonal svoju rolu, ženy si vykonali svoju rolu, teraz je pozvanie adresované ešte raz vám a mne. Pozvanie prelomiť zacyklené návyky, obnoviť náš život, naše rozhodnutia a našu existenciu. Pozvanie, ktoré je určené pre nás tam, kde sa nachádzame, v tom, čo robíme a čím sme, s tou „úrovňou moci“, ktorú máme. Chceme byť súčasťou tohto ohlasovania života, alebo zostaneme mlčať pred udalosťami?

Bratia a sestry, nie je tu, on vstal! A čaká ťa v Galilei, pozýva ťa, aby si sa vrátil do času a miesta prvotnej lásky, aby ti povedal: „Neboj sa, nasleduj ma“.

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 12.10.2010 - 06:20
    Medžugorie – Patrick, Nancy a ich hrad. Prvá vec, ktorá by tu človeku mohla napadnúť je, že...
  • 11.10.2010 - 06:37
    Podbrdo – miesto (údajných) zjavení. Dážď, vietor, šmykľavé skaly, pichľavé kríky. A pútnici. Bez...
  • 11.10.2010 - 06:14
    Všetko je v prílohe.
  • 08.10.2010 - 06:00
    Medžugorie – pútnické miesto. Niekto tam možno prichádza kvôli zjaveniam. Dúfa, že nejaké zažije....
  • 02.10.2010 - 22:05
    Na stránkach denníka SME som sa dočítal o snahách moslimov postaviť mešitu v Bratislave. Čosi sa vo...
  • 25.09.2010 - 15:52
    Na Svetovej konferencii mladých bol napísaný radikálny dokument, ktorý sa bude predkladať o 3...
  • 24.09.2010 - 12:18
    Naplánovali sme si túru. Žiadna pohodová prechádzka, ale rovno výstup na najvyšší albánsky vrch na...
  • 22.09.2010 - 05:52
    Ako hovorí jeden (vymyslený?) príbeh, medzi dobré rady, ktoré otec dával svojmu synovi, patrí aj...
  • 20.09.2010 - 06:12
    Znedeľnievalo sa. A z problémového zuba mi riadne opuchlo líce. Čo robiť? Vydrží to do pondelka? A...
  • 17.09.2010 - 07:35
    Z dovolenky si spravidla niečo donesieme. Asi najčastejšie sú to fotografie z miest, ktoré sme...