Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD na dnešnú nedeľu

Možno si ešte pamätáte zo školských lavíc, konkrétne z hodín literatúry, myšlienku tzv. zbytočného človeka. Vo svojich literárnych dielach sa ňou zaoberali najmä ruskí romantickí spisovatelia 19. storočia, napríklad Gončarov vo svojom Oblomovovi, Puškin v Eugenovi Oneginovi či Turgenev v Rudinovi. Zbytočný človek (лишний человек, lišnij čelavek) bol zvyčajne šľachtic alebo príslušník vyššej vrstvy, ktorý bol síce talentovaný a schopný, no aj napriek tomu sa nehodil na žiadnu bežnú kariéru. Buď sa bál riskovať, alebo sa nevedel rozhodnúť, alebo odmietal prevziať zodpovednosť za čokoľvek. V dôsledku toho sa stane lenivým, neúspešným, vo vzťahu k svojmu životu úplne pasívnym a tak vlastne celkom zbytočným. Nič neprodukuje a nič po ňom neostáva. Je to jednoducho človek na ťarchu.

Teória zbytočného človeka nie je len nejakou fikciou, je to realita. Koľko ľudí okolo seba by sme mohli aj dnes sem zaradiť? Sú to obyčajní lenivci, paraziti vyjedači, po ktorých nič neostáva, ľudia nepoužiteľní na nič.

Ako sa takým nestať? Ktorí ľudia sú najlepšími adeptami na zbytočných ľudí? Jestvuje nejaká vlastnosť v našom charaktere, ktorá nás predurčuje k tomu, že sa staneme zbytočnými ľuďmi? Áno, jestvuje. Je to neschopnosť a neochota trpieť. Bez utrpenia a bolesti nejestvuje rast, iba úpadok.

Prijať bolesť však nie je ľahké. Ak sa v našom živote objaví utrpenie, hneď si myslíme, že Boh nás tresce. Mnohí z nás sa na Boha ponosujeme takto: „Prečo to všetko na mňa Boh dopúšťa? Keby som bol dákym zvrhlíkom, alebo pôžitkárom, egoistom alebo parazitom, intrigánom alebo zločincom, podvodníkom, násilníkom či tyranom, ... vtedy by som vedel pochopiť, prečo ma Boh tresce. Lenže ja žijem spravodlivo, plním si svoje povinnosti, poctivo zachovávam zákony, obetujem sa za svoje deti a pracujem od svitu do mrku. Prečo ma teda Boh tresce? Prečo mi moju snahu robiť dobro odpláca toľkými protivenstvami? Čím viac dobra konám, tým väčšmi sa rozmnožuje moje nešťastie. Ako to, že zlým sa darí a dobrí musia často a toľko trpieť. Prečo dobrí smútia a naopak zlí sa smejú?

Odpovedá nám Ježiš: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia.“….

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 16.10.2012 - 10:37
    Ako nam pribudol novy brat a Pan Jezis mu nielen daroval novy zivot ale mu aj zivot zachranil.
  • 15.10.2012 - 14:50
    Pocas mojho pobytu na dome sme kazdy den od rana az do spanku zili Slovom. Obnovovali sme stare...
  • 12.10.2012 - 13:39
    Bol som svedkom Slavneho oslobodenia zeny z 15 rokov trvajucej schizofrenie s nasledkom invalidity.
  • 12.10.2012 - 11:53
    Moj priatel Palko ma sestru, starsiu pani, ktora mala tazku zavislost na alkohole. Rodina zo...
  • 12.10.2012 - 06:10
    Možno, že je to jeden z posledných obrázkov tejto jesene, ktorý dýcha slnkom. Možno už prídu len...
  • 11.10.2012 - 20:49
    V týchto dňoch bola spustená nová internetová stránka nebojtesa.tv zameraná na ľudí, ktorí majú...
  • 11.10.2012 - 06:13
    Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu:
  • 08.10.2012 - 06:03
    Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol...
  • 07.10.2012 - 08:43
    Ako je to s našou vežou? Tak toto je jej konečná podoba. Už navždy. Teda, kým ju nezmôže čas...
  • 05.10.2012 - 05:56
    Sú ich tisíce. Denne kreslia na oblohe biele čiary. Letia vedľa seba, za sebou, proti sebe,...