...Mesiac jún nám ponúka novú výzvu, aby sme sa osobne stretli s naším Bohom. Tento mesiac nám pripomína zvláštnym spôsobom, že „Boh je láska“ a kto ostáva v láske, Boh je v ňom. Jún je mesiac Božského srdca, srdca Ježiša Krista. Božiu lásku si ťažko vieme sprítomniť, precítiť, tak ľudsky, konkrétne prežiť. Sme ako neveriaci Tomáš pred zmŕtvychvstalým Ježišom: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25).
Pre nás ľudí naše srdce je sídlom a znakom našej lásky. Ako to tvrdíme v našich výrazoch a tvrdeniach, keď niekoho milujeme, bije nám srdce pre neho; človek bez lásky je človek bez srdca; matka by dala srdce pre svoje dieťa. Milujúci človek pritúli milovanú osobu k srdcu. Srdce je teda ľudský životný orgán, ktorý zaujíma centrálne miesto v našej bytosti a činnosti, v našej fyzickej i psychickej existencii.
Srdce je fyzický orgán, ktorý sa viaže na telesnú bytosť. Keď hovoríme o Bohu, tak musíme dobre rozlíšiť, koho pod tým myslíme. Náš Boh je predovšetkým čistý duch bez tela. Je trojjediný, Otec, Syn a Duch svätý. Boží Syn sa však stal človekom, vzal na seba ľudskú prirodzenosť teda aj telo a s ním srdce. To Srdce patrí Bohočloveku, Kristovi, je to Božské Srdce, so všetkými Božskými i ľudskými vlastnosťami. V Božskom srdci nás sám Boh miluje.
Božské srdce je konkrétny znak, že Boh nás miluje. Je to srdce vteleného Boha, Bohočloveka Ježiša Krista. Nie je to iba symbol, ale naznačuje a dokazuje aj určitú skutočnosť. A je to srdce prebodnuté kopijou stotníka, znak ukrižovanej lásky! Lásky, ktorá sa vie obetovať….
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
