...V priebehu stáročí svet definoval Ježiša rôzne: ako veľkého proroka spravodlivosti a lásky; ako múdreho učiteľa života; ako revolucionára; ako toho, kto sníva Božie sny... a tak ďalej. Sú to mnohé pekné veci. V zmäti týchto a ďalších hypotéz až dodnes vystupuje do popredia jednoduché a jasné vyznanie Šimona, zvaného Peter, muža pokory a plného viery: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16). Ježiš je Synom Boha: je teda po všetky veky živý, ako je večne živý jeho Otec. Toto je tá novosť, ktorú milosť Božia zapaľuje v srdci toho, kto sa otvorí Ježišovmu tajomstvu: je to istota nie matematická, ale ešte silnejšia, vnútorná, v tom, že sme stretli Prameň Života, sám Život, ktorý sa stal telom, viditeľným a hmatateľným uprostred nás. Toto je skúsenosť kresťana, no nie jeho zásluhou, nie zásluhou nás kresťanov, ale pochádza od Boha, je to milosť Boha - Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetko toto je už v zárodku obsiahnuté v Petrovej odpovedi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“.
A ďalej, Ježišova odpoveď je plná svetla: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (v. 18). Je to po prvýkrát, čo Ježiš používa slovo „Cirkev“: a robí tak vyjadrujúc svoju plnú lásku voči nej, keď ju nazýva „moja Cirkev“. To je to nové spoločenstvo Zmluvy, ktorá sa už viac nezakladá na pokrvnom príbuzenstve a Zákone, ale na viere v neho, Ježiša, Tvár Boha. Na viere, ktorú blahoslavený Pavol VI. ešte ako arcibiskup Milána vyjadril touto obdivuhodnou modlitbou:
„Ó, Kriste, náš jediný prostredník, nevyhnutne ťa potrebujeme:
aby sme žili v spoločenstve s Bohom Otcom;
aby sme sa stali spolu s tebou, ktorý si jediný Syn a náš Pán, jeho adoptívnymi synmi;
aby sme sa nanovo zrodili v Duchu Svätom“ (Pastiersky list, 1955).
Na príhovor Panny Márie, Kráľovnej apoštolov, nech Pán udelí Cirkvi, v Ríme a v celom svete, aby bola vždy verná Evanjeliu, ktorého službe svätí Peter a Pavol zasvätili svoj život.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .