Táto pravda viery sa ťažko chápe v dobe voľnej sexuality.
Kto totiž úctivo nezmýšľa o tajomnom pôvode človeka, o počatí, materstve a zrodení, sotva bude mať najzákladnejší predpoklad k tomu, aby mal úctu k tajomstvu vtelenia Bohočloveka a Máriinho materstva. Viera nás však poučuje,
že ak môže Boh vo svojej dobrotivej všemohúcnosti vyvolať svet k bytiu z ničoho, môže i pod srdcom panny spôsobiť, aby sa „slovo stalo telom a prebývalo medzi nami“. Nikto totiž v celom ľudstve neexistuje, ani niet sily v prirodzenej plodnosti, ktorá by mohla počať toho, na ktorom všetka plodnosť závisí, a z ktorého vyviera prameň ľudského pokolenia. „Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo“ (Jn 1, 3).

Už v období prípravy na Kristov príchod pôsobil Boh často zázračne pri počatí svojich služobníkov, ktorí mali pripravovať cestu pre príchod jeho Syna.

Abrahámovi porodila Sára syna až v starobe, v dobe, keď sa žena už nemôže stať matkou. Alžbeta, ktorá bola neplodná, počala Jána Krstiteľa, Kristovho predchodcu, tiež zázračne v pokročilom veku. Nemožno sa teda diviť, keď ešte väčší zázrak sprevádza počatie a zrodenie samého Vykupiteľa.
Mária bola pannou pred anjelským zvestovaním:
Prorok Izaiáš o nej píše: „Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel“ (7, 14). A pretože prorok o tomto Synovi hovorí, že bude Bohom silným, môže byť onou pannou jedine Mária. Izaiášove slová vzťahuje na Máriu i Sv. Matúš (1, 22-23).

V Novom zákone sa o nej hovorí: „ V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne (Lk 1, 26-27). „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého“ (Mt 1, 18)

I pri Kristovom počatí a narodení zostala Mária pannou:
Ten, ktorý spôsobil, že Mária počala bez porušenia panenstva, mohol spôsobiť, aby vydala svojho syna a zostala nedotknutá.

Boží Syn začal byť človekom skrze Ducha Svätého, ktorý spôsobil, že prijal z Márie ľudské telo: „Mária povedala anjelovi: Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám? Anjel jej odpovedal: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží
Syn.“ (Lk 1, 34-35). Máriino panenstvo potvrdzujú anjelove slová: „Lebo Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37).

Biblická zvesť o Kristovom narodení u Lk 2, 10-20 nie je dodatočne vymyslená podľa antických predlôh a spísaná ako mýtus o Kristovi. Práve Lukáš mal preukázateľný záujem na dejinnej spojitosti Ježišovho života s udalosťami Rímskej ríše (Lk 2, 1). Kristus ani ako Boh ani ako človek sa nenarodil tak ako sa rodia ľudia, ako deti pozemských otcov, ale z Boha (Jn 1, 13).

Potvrdzujú to i anjelove slová k Sv. Jozefovi: „Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20).

Preto sa hovorí o Ježišovi, že „A mysleli si, že je synom Jozefa“ (Lk 3, 23). Otcom Pána sa Sv. Jozef niekedy v evanjeliu nazýva pretože sa o neho otcovsky staral. Mária zostala pannou i po Ježišovom narodení:
V slovách, ktorými sa obrátila k anjelovi (Lk 1, 34) „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ niektorí chápu ako sľub ustavičného panenstva.

Preto ju na kríži Ježiš odporučil Sv. Jánovi, lebo iných detí nemala. Keby mala, bolo by to proti všetkým židovským zvykom.

Učenie, že Mária zostala vždy pannou, potvrdzujú výroky cirkevných otcov, z ktorých nikto o tom nepochyboval. Tak Sv. Ambróz, Philostorgius, Epiphanius a Sv. Bazil. Od apoštolských dôb sa Mária neoznačuje inak než so stálym prídavkom panna. „Narodený z Márie Panny“ - tak znie úryvok z apoštolského vyznania viery. Je to teda učenie viery z prvého obdobia Cirkvi.

Na 2. ekumenickom carihradskom sneme v r. 686 prehlasujú biskupovia: „Kto nevyznáva dvojité zrodenie Božieho Slova, prvé od večnosti z Otca, bez času a bez tela, a druhé v posledných dňoch, keď slovo zostúpilo z neba a stalo sa človekom zo svätej, blahoslavenej Bohorodičky a vždy Panny Márie a z nej sa zrodilo, budiš vyobcovaný“. Podobne hovorí v r. 675 snem v Tolede, 4. lateránsky snem z r. 1215, pápež Siricius v 5. st. i sv. Gregor Nysenský.

Patrilo sa, aby Kristus ako jednorodený od Otca bol i jednorodený od Matky. Dôstojnosť Bohorodičky vylučuje porušenie panenstva. Ona musela celkom výlučne patriť Bohu. Panenstvo Márie je absolútna požiadavka božstva
jej dieťaťa. Ježiš Kristus mal prirodzenú matku Máriu, ale nemohol mať prirodzeného otca; jeho účasť bola nahradená Božou mocou. I pre Luthera zostala Mária trvalo pannou.