..„Kresťanský život nie je akýsi karneval, nie je neustálou oslavou a radosťou; kresťanský život má nádherné momenty a tiež ťažké momenty, momenty vlažnosti, suchopárnosti, kde nič nedáva zmysel ... Je to moment neútechy. A v tomto momente – spôsobenom či už vnútorným prenasledovaním alebo vnútorným stavom duše – autor Listu Hebrejom hovorí: «Potrebujete vytrvalosť». Áno. Avšak prečo vytrvalosť? «Aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie». Potrebujeme vytrvalosť, aby sme dospeli k prísľubu.
„Liečivom“ na neútechu sú podľa pápeža Františka pamäť a nádej. Tak, ako apoštol Pavol, aj Svätý Otec zdôrazňuje potrebu vrátiť sa v pamäti k pekným momentom – „k radostným dňom stretnutia s Pánom“, „k času lásky“. A potom, treba mať nádej v to, čo nám bolo prisľúbené. Takýto je život, skladá sa z pekných i ťažkých momentov, spomenul pápež, avšak v ťažkých chvíľach je dôležité neopustiť sa a „necúvať“.
„V ťažkých chvíľach treba odolávať, avšak odolávať prostredníctvom pamäte a nádeje, treba odolávať srdcom – srdce, keď myslí na pekné chvíle, dýcha, rovnako, aj keď hľadí na nádej, môže dýchať. To je to, čo musíme urobiť vo chvíľach neútechy, aby sme našli tú prvú útechu a útechu prisľúbenú Pánom.“...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .