Keď sa rozvidnie

Známa kresťanská autorka Janette Okeová nás v tretej časti s názvom ,,Keď sa rozvidnie“ pozýva opäť nazrieť do života mladých manželov Elizabeth a Wynna, ktorí po svadbe odišli na sever, do odľahlej indiánskej osady s názvom Bobria Rieka. Wynn ako príslušník Kráľovskej jazdnej polície tu bol pridelený a Elizabeth ho s láskou a odovzdanosťou do Božej vôle nasledovala. A tam, kde sme skončili čítanie ich životného príbehu v druhej časti, môžeme pokračovať v tejto nasledujúcej knihe, ktorú opäť vydalo kresťanské vydavateľstvo Kumran.sk.
Na začiatku tretej časti môžeme vnímať veľkú radosť – Elizabeth sa vracia jej najlepšia priateľka Nimmie, ktorá spolu s manželom doviezla novú zásobu potravín, keďže všetko, čo mali, zhorelo spolu aj s obchodnou stanicou jej manžela. A tak je pred nimi ďalšia výzva – vybudovať novú. Čo sa im vďaka súdržnosti obyvateľov Bobrej Rieky aj rýchlo podarí.
Pri všetkých povinnostiach, ktoré Wynn a Elizabeth majú, si však nájdu čas na romantické oslávenie ich prvého výročia svadby. Rok ich spoločného manželského života ubehol ako voda a prežili v ňom radosti i starosti. Jednou zo starostí, ktorá zvlášť trápi Elizabeth je jej doposiaľ nenaplnená túžba po dieťati. A tú znásobuje aj vedomie, že jej najlepšia priateľka je v tom radostnom očakávaní narodenia dieťatka. ,,Jedného dňa, Elizabeth,“ povedala, ,,príde rad na teba – a vtedy spoznáš tú hlbokú rieku šťastia, ktorá mnou teraz preteká.“ Len na to si Elizabeth ešte bude musieť počkať. Rovnako aj na leto, keďže teplé letné dni sa pomaly stávajú minulosťou a prichádza zima - prvý sneh v Bobrej Rieke dokonca už v októbri! Čo Elizabeth a ostatným obyvateľom osady komplikuje život. Veď všetci majú v pamäti tú poslednú, dlhú a krutú zimu. S prichádzajúcou zimou je však pre Elizabeth a Nimmie svetlým bodom to, že dostali súhlas od hlavného náčelníka otvoriť v osade školu. Začiatky nebudú mať ľahké, ale obe sa do nej pustia s veľkou chuťou a radosťou. Ako to s ňou a s prvými žiakmi – indiánmi dopadne? Budú mať indiánske deti záujem o vzdelávanie? To sa dozviete, ak sa začítate do tretej časti zo série Príbehy z kanadského západu. A nielen to. Aj mnoho ďalších zábavných, ale aj náročných situácií, ktorými si Elizabeth, Wynn či ich priatelia budú musieť prejsť. A práve v tento časti môžeme vnímať hĺbku a silu Elizabethinej viery v Boha. Vo všetkom, čo prežíva sa snaží dôverovať Bohu a všetky okamihy, zvlášť tie náročné, vkladá do modlitby. Ide Wynn na náročnú cestu? Príde choroba do indiánskej osady? Má jej najlepšia priateľka ťažkosti? Či sama Elizabeth sa musí vyrovnať so smútkom za rodinou či nenaplnenou túžbou po dieťati? Áno, Elizabeth zvlášť v tejto časti prežíva náročné okamihy, s ktorými sa musí vyrovnať a prijať ich, ale zároveň s udalosťami, ktoré na druhej strane posilňujú jej vieru a menia ju zvnútra. ,,Pozrela som sa na svoje ruky. Už to neboli jemné ručičky rozmaznanej ženy. Čas nás zmenil – čas a sever.“ Elizabeth prechádza zmenami vplyvom udalostí, ktoré prežíva ,a aj Vy môžete byť prítomný pri všetkom, čo ju stretáva, ak vezmete do rúk túto knihu a začítate sa do jej stránok. Myslím, že každý z nej môže načerpať povzbudenie a posilnenie aj do svojho života.
Knihu si môžete zakúpiť na
https://www.kumran.sk/krestanske-romany-novely/24308-ked-sa-rozvidnie.html
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.02.2008 - 11:28
    Kresťanské časopisy. Poznáme ich každý určite viacero. Niektoré sú všestranne zamerané, iné sa...
  • 29.01.2008 - 13:35
    blogujem kratko. a blogujem malo. ale blogujem celkom rad, ale...
  • 22.01.2008 - 21:28
    Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“...
  • 21.01.2008 - 12:44
    netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty...
  • 11.01.2008 - 16:51
    dnes som celkom mimo. od rana. ked mi zazvonil budik, ani som ho nepocul. vstat sa mi podarilo az...
  • 07.01.2008 - 13:33
    bol som bol v albansku. v lete minuleho roku uz stvrtykrat. krajina, o ktorej sa u nas vie stale...
  • 20.12.2007 - 21:59
    Sneží mi do duše tvoja milosť. Snehové vločky padajú ľahučko do knihy života, na úvod môjho...
  • 19.12.2007 - 15:41
    (Pokus o rozhovor?) Som pre Teba darom od samotného Boha? Áno, určite. Každé dieťa je darom? Áno...
  • 19.12.2007 - 12:08
    Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona...
  • 19.12.2007 - 11:07
    Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha...