Keď znova vzklíči nádej

Ak ste si mysleli, že Vás v knižnej sérii Príbehy z kanadského západu po prečítaní tretej časti už nič v deji neprekvapí, ste na omyle. Janette Okeová nás v štvrtom pokračovaní s názvom ,,Keď znova vzklíči nádej“ opäť zaujme, a to netradičným vývinom deja, ale s jej tradične výborným spisovateľským talentom.
Elizabeth a Wynn sa sťahujú do neznáma – z Bobrej rieky, kde prežili posledné roky odchádzajú do ešte jednoduchšieho a poverčivejšieho sveta indiánov s názvom Dymové Jazero. Opustiť priateľov pre nich, a hlavne pre Elizabeth nie je ľahké, ale vedie ju odhodlanie plniť Božiu vôľu - ide tam, kam ju a Wynna Boh pošle. A že to zvlášť ona v novom prostredí nebude mať vôbec jednoduché sa presvedčíte sami, ak sa začítate do tejto ďalšej novinky z kresťanského vydavateľstva Kumran.sk.
- Na tomto mieste prebýva Boh. Tie slová sa mi sformovali v mysli úplne mimovoľne. Keď som ich zopakovala, rozhostil sa vo mne pokoj. ,,Na tomto mieste prebýva Boh,“ vyslovila som nahlas. Bola to pravda. Bol to prísľub. A mne to stačilo. –
Život v novej osade pre Elizabeth spočiatku nebude ľahký. A hoci sa snaží udomácniť, indiánske ženy či miestny, na prvý pohľad nevrlý obchodník, jej to vôbec neuľahčujú.
,,Bledá tvár“ – ako ju prezývajú miestne obyvateľky Dymového jazera, si napriek všetkej svojej neutíchajúcej snahe nenachádza priateľky a tak je jej v prvých mesiacoch najväčšou posilou viera v Boha.
– Mám svojho Pána, opakovala som si. Sľúbil, že bude pri mne až do konca sveta. –
A, samozrejme, veľkou oporou je pre Elizabeth aj jej manžel Wynn či dokonca aj ich pes Kip. Ale i tak Elizabeth veľmi túži po priateľstve s miestnymi indiánskymi ženami, a tiež po tom, aby im mohla odovzdať vieru v Bohu. To je jej veľkou túžbou – aby sa indiáni odklonili od svojich povier k pravému Bohu.
A tak prejde zima. Prejde jar, a Elizabeth naďalej trávi dni v samote a v odlúčenosti od miestneho indiánského spoločenstva. Až príde leto a s ním veľké nešťastie pre túto indiánsku osadu. Nešťastie, ktoré od základov zmení jej fungovanie. Nešťastie, ktoré ale zároveň zmení aj pohľad indiánov na Elizabeth. Ale v prvom rade toto nešťastie umožní Elizabeth ukázať, čo v nej je vďaka spolupráci s Božou milosťou. A tak sa aj v tomto príbehu môžeme povzbudiť tým, ako Boh z každého zla, z každého ľudského či prírodného nešťastia dokáže dať vyrásť dobru. Ale práve v okamihoch, keď miestni ľudia otvoria svoje srdcia pre Elizabeth a vznikajú prvé priateľstvá, príde zmena. Ďalší rozkaz pre Wynna o zmene jeho pôsobenia ako príslušníka Kráľovskej jazdnej polície. A hoci to pre Elizabeth vôbec nebude jednoduché, ide. Jej odchod je smutný, ale plný nádeje na opätovný návrat po zime do Dymového Jazera. Či sa tak stane, sa dozviete, ak sa začítate do strán tejto útlej knihy, ktorú však s pokojom neodložíte pokiaľ ju neprečítate. Štvrté pokračovanie je totiž plné prekvapivých zvratov, nádherných opisov, plné dialógov i Elizabethiných monológov, ktoré ukazujú predovšetkým hĺbku jej viery a dôvery v Boha v každom okaminu jej života. Lebo ako konštatuje -
,,Boh sa o všetko postaral svojím vlastným spôsobom,“ povedala som Wynnovi. ,,Vôbec sme si nemuseli robiť starosti.“
Tak už len vziať knihu do rúk a presvedčiť sa o tom sami :-) .
Knihu si môžete zakúpiť
https://www.kumran.sk/romany-novely/24614-ked-znova-vzklici-nadej.html
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.02.2008 - 11:28
    Kresťanské časopisy. Poznáme ich každý určite viacero. Niektoré sú všestranne zamerané, iné sa...
  • 29.01.2008 - 13:35
    blogujem kratko. a blogujem malo. ale blogujem celkom rad, ale...
  • 22.01.2008 - 21:28
    Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“...
  • 21.01.2008 - 12:44
    netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty...
  • 11.01.2008 - 16:51
    dnes som celkom mimo. od rana. ked mi zazvonil budik, ani som ho nepocul. vstat sa mi podarilo az...
  • 07.01.2008 - 13:33
    bol som bol v albansku. v lete minuleho roku uz stvrtykrat. krajina, o ktorej sa u nas vie stale...
  • 20.12.2007 - 21:59
    Sneží mi do duše tvoja milosť. Snehové vločky padajú ľahučko do knihy života, na úvod môjho...
  • 19.12.2007 - 15:41
    (Pokus o rozhovor?) Som pre Teba darom od samotného Boha? Áno, určite. Každé dieťa je darom? Áno...
  • 19.12.2007 - 12:08
    Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona...
  • 19.12.2007 - 11:07
    Podnikateľ - Abrahám ide do neznáma (podniká cestu), nevie čo ho čaká,má len vieru a dôveru v Boha...