Tri stĺpy pôstu – modlitba, pôst a almužna – vyjadrujú základný cieľ pôstu, ktorým je obrátenie sa k Bohu a obrátenie srdca. Každý z týchto pilierov je osobitný, ale zároveň zostáva životne spojený s ostatnými a tvorí jedinečnú trojicu, ktorá nás počas tohto obdobia pokánia približuje k Bohu a k sebe navzájom.

Almužna je často zatienená inými, osobnejšími obetami, ktoré prinášame. Úloha dávania almužny je však nevyhnutná na podporu hlbokej duchovnej cesty počas pôstu, pretože nám umožňuje vyjsť zo seba a zamerať sa na potreby druhých.

Almužna je viac než len dávanie peňazí, ona je aktom lásky, ktorý môže prehĺbiť náš modlitebný život a priniesť väčší zmysel pôstu.

Čo je almužna?

Výzvu ku konaniu skutkov milosrdenstva počujeme často v evanjeliu, ktoré nás nabáda, aby sme nasledovali Kristov príklad. Milodary sú však starobylou praxou, ktorá bola zvykom už dávno pred Ježišovými časmi.

Almužna zahŕňa modlitbu aj pôst spôsobom, ktorý sa prejavuje starostlivosťou o blížneho v núdzi. Môže prehĺbiť našu modlitbu, keď sa dostaneme do kontaktu s bratmi a sestrami, ktorí žijú v chudobe, a umožní nám lepšie pochopiť, čo znamená byť bez peňazí počas pôstu.

Môže tiež podnietiť dôležité otázky: Potrebujem to naozaj? Nespotrebúvam toho príliš veľa? Almužna nám poskytuje ľudský kontakt a príležitosť vidieť, aký vplyv môžu mať skutky dobročinnosti na druhých.

Príklady almužny vo Svätom písme

Výzva k dávaniu almužny je prítomná v celom Písme. Dôležitou súčasťou Kristovho učenia je milovať sa navzájom tak, ako Boh miluje nás. Tým, že sa staráme o druhých a delíme sa s nimi o svoje šťastie, podieľame sa na Kristovom diele na zemi.

Kristus nás vedie k tomu, aby sme sa o druhých starali, akoby boli Božím synom. Svojim učeníkom hovorí: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)

Vdova s dvoma mincami z Lukášovho evanjelia je nádherným príkladom sily almužny, aj keď máme pocit, že nemáme čo dať:

„Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince, a povedal: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní. Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie.“ (Lk 21,1- 4).

Pridanie almužny do našej pôstnej rutiny

Almužna počas pôstneho obdobia nám umožňuje zbaviť sa vlastných túžob a zamerať sa na potreby tých, ktorí majú menej šťastia. Dve z hlavných lekcií kríža sú súcit a nezištnosť. Tým, že dávame almužnu, obetujeme svoje časné pohodlie pre dobro iného človeka. Keď dávame almužnu, naším cieľom je byť viac závislí od Boha, aby uspokojil naše potreby (namiesto toho, aby sme sa starali o seba), a zároveň sa starať o potreby druhých.

Text zverejnený na webovej stránke verbisti .