Tiene raz pominú (Lynn Austinová)

Silný príbeh.
Príbeh, ktorého sa stanete súčasťou.
Príbeh, ktorý sa Vám bude ťažko púšťať z rúk.
Áno, taký je najnovší román Tiene raz pominú. Lynn Austinová nás v ňom zavedie do obdobia druhej svetovej vojny, do krajiny, ktorá nám nie je až tak z dejín v tomto období známa. Budeme svedkami ako invázia nacistov do neutrálneho Holandska zmenila osudy troch hlavných hrdiniek tohoto románu.
Lena, Ans, Miriam – tri ženy, ktoré však v sebe nesú pečať a skúsenosti mnohých žien v tomto období. A nielen žien, ale celých rodín. Židovských i tých, ktorí ich ukrývali alebo im inak pomáhali.
Budeme svedkami ich vnútorných premien, pretože žiadna z nich po vojne už nebude rovnaká ako pred ňou. A dovolím si tvrdiť, že ani Vy po prečítaní tejto knihy už nebudete taký istý.
Hrubý, 457-stranový román Vás prevedie obdobím šiestich ťažkých rokov pre tieto tri ženy, pre ich rodiny a priateľov.
Lena žije so svojou rodinou na farme a snaží sa prijať odchod svojej najstaršej dcéry Ans do mesta. A to ešte netuší, že tých odchodov bude viac. Múdra rada jej otca, miestneho kazateľa, je prospešná aj pre tých, ktorí zápasia so strachom aj v dnešnej dobe: ,,I ty si silnejšia, ako si myslíš. Viem, že si robíš starosti a máš strach. Je to prirodzené, ale odovzdaj ich Pánovi a dovoľ mu, aby sa stal zdrojom tvojej odvahy.“
A práve dôvera a viera v Boha, odvaha nebude často pri konaní týchto žien, ale aj iných ľudí, chýbať. Možno aj Vás napadne otázka – ako by sa sa v jej, v ich situácii zachoval/a ja?
Ans, Lenina a Pietrova mladá dcéra, ktorú nebaví život na farme, a tak sa rozhodne odísť do rušného Leidenu, kde pracuje ako spoločníčka krehkej dámy Eloise. Tento pracovný vzťah prerastie do pekného vzťahu nielen s Eloise, ale aj s jej manželom, profesorom Hermanom Huizengom. Budeme svedkami jej prvej lásky, ale aj dozrievania vo viere, v dôvere Bohu, či vo vzťahu k druhým. V spoločnej domácnosti s manželmi Huizengovcami si Ans počas vojny prežije rôzne situácie, ktoré nebudú jednoduché, ale vyformujú z nej vyzretejšiu dámu akou bola keď do Leidenu prišla. Možno i takou, akou bola jej babička.
,,Pozorne sa zadívaj na oblohu, srdiečko. Mesiac nezmizol. Žiari večne ako náš život v Kristovi.“ Babička prijala svoju smrť bez reptania či horkosti ako Božiu vôľu – to Ans nedokázala. ,,Môžeme sa spoľahnúť na jeho prísľub večného života,“ hovorievala babička. ,,Bude krajší, ako si dokážeme predstaviť.“
A k takej viere sa nepriúča vďaka ťažkým situáciam iba Lena s dcérou, ale i mladá židovka Miriam, ktorá v Holandsku hľadá útočiste. Jej príbeh sa ma dotkol asi najviac. Hoci spočiatku vystupuje samostatne, nezávisle od ostatných hlavných ženských postáv, ich životy sa v určitom čase pretnú. Miriam prežije rôzne situácie, ktoré si ani nevieme predstaviť. Pri čítaní jej, ale nielen jej, životného príbehu budete mať mnohokrát slzy v očiach , v mysli otázku: ,,Čo sú moje starosti v porovnaní s tým, čo prežívali oni?“ a v srdci vďačnosť za všetko, čo máte.
Tento román by som odporúčala prečítať naozaj každej žene, každému mladému dievčaťu, a možno by im toto čítanie dalo viac informácii o danej dobe ako učenie sa o dejinách v škole. Tiež nás tento príbeh vedie k vďačnosti za to, čo máme, pretože v čase vojny ani to málo nie je samozrejmosťou. A vojna je aktuálnou témou aj dnes.
Kniha je plná vzácnych myšlienok a sama som si mnohé z nich vypísala, aby ma sprevádzali aj v mojom živote. Aj vďaka nim, či pútavému príbehu si Vás tento román získa hneď od prvých strán. Nie, nečíta sa ľahko, pretože postavy v ňom prežívajú ťažké situácie, ale Lynn Austinová Vás vtiahne aj do tohoto náročného obdobia svojim pútavým rozprávaním, mnohými zápletkami a živými dialógmi. Všetkými desiatimi Vám ju odporúčam. Určite Vás povzbudí, obohatí a posunie i vo Vašom vzťahu k Bohu.
Román si môžete zakúpiť na
https://www.kumran.sk/historicke-romany/25161-tiene-raz-pominu.html
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe
https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 18.01.2012 - 06:08
    Do snehu vrastené lavičky kovové, prikryté studenou perinou. Tvrdo spia. A ľudia? V čo vrástli?...
  • 17.01.2012 - 22:58
    Umelec je človek tvorivý. Často ho v živote stretne nejaká inšpirácia, ktorú nejakým spôsobom...
  • 17.01.2012 - 15:23
    Viete koho podporujete svojimi nákupmi? Viacerí budú možno prekvapení z toho za čím stojí, pre...
  • 17.01.2012 - 07:12
    (Milan Rúfus 10.12.1928 – 11.1.2009) Je toho veľa, za čo ďakujem. Za každú krásu, čo ma zláka. Ale...
  • 15.01.2012 - 15:02
    (alebo, o čom sa dá premýšľať, keď je vonku chumelica):-) Keď v nebi pečú koláče, vtedy aj na zem...
  • 13.01.2012 - 06:25
    „Také niečo sme ešte nikdy nevideli“, hovorili Kafarnaumčania, divili sa a velebili Boha, keď...
  • 12.01.2012 - 06:24
    Voľakedy som ju z času na čas používala. Defragmentáciu disku. Dokáže pekne poukladať súbory,...
  • 11.01.2012 - 17:46
    Nedávno ma stretol priateľ a pýta sa: „Nemáš nejaký samizdat?“ „Prečo?“ „Potrebujem pre priateľa –...
  • 10.01.2012 - 19:51
    „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ znel hlas z neba po Ježišovom krste v Jordáne...
  • 09.01.2012 - 14:10
    Veľmi veľa sa píše o tom, aký by mal byť muž, ktoré vlastnosti by u neho mali prevládať.