Tiene raz pominú (Lynn Austinová)

Silný príbeh.
Príbeh, ktorého sa stanete súčasťou.
Príbeh, ktorý sa Vám bude ťažko púšťať z rúk.
Áno, taký je najnovší román Tiene raz pominú. Lynn Austinová nás v ňom zavedie do obdobia druhej svetovej vojny, do krajiny, ktorá nám nie je až tak z dejín v tomto období známa. Budeme svedkami ako invázia nacistov do neutrálneho Holandska zmenila osudy troch hlavných hrdiniek tohoto románu.
Lena, Ans, Miriam – tri ženy, ktoré však v sebe nesú pečať a skúsenosti mnohých žien v tomto období. A nielen žien, ale celých rodín. Židovských i tých, ktorí ich ukrývali alebo im inak pomáhali.
Budeme svedkami ich vnútorných premien, pretože žiadna z nich po vojne už nebude rovnaká ako pred ňou. A dovolím si tvrdiť, že ani Vy po prečítaní tejto knihy už nebudete taký istý.
Hrubý, 457-stranový román Vás prevedie obdobím šiestich ťažkých rokov pre tieto tri ženy, pre ich rodiny a priateľov.
Lena žije so svojou rodinou na farme a snaží sa prijať odchod svojej najstaršej dcéry Ans do mesta. A to ešte netuší, že tých odchodov bude viac. Múdra rada jej otca, miestneho kazateľa, je prospešná aj pre tých, ktorí zápasia so strachom aj v dnešnej dobe: ,,I ty si silnejšia, ako si myslíš. Viem, že si robíš starosti a máš strach. Je to prirodzené, ale odovzdaj ich Pánovi a dovoľ mu, aby sa stal zdrojom tvojej odvahy.“
A práve dôvera a viera v Boha, odvaha nebude často pri konaní týchto žien, ale aj iných ľudí, chýbať. Možno aj Vás napadne otázka – ako by sa sa v jej, v ich situácii zachoval/a ja?
Ans, Lenina a Pietrova mladá dcéra, ktorú nebaví život na farme, a tak sa rozhodne odísť do rušného Leidenu, kde pracuje ako spoločníčka krehkej dámy Eloise. Tento pracovný vzťah prerastie do pekného vzťahu nielen s Eloise, ale aj s jej manželom, profesorom Hermanom Huizengom. Budeme svedkami jej prvej lásky, ale aj dozrievania vo viere, v dôvere Bohu, či vo vzťahu k druhým. V spoločnej domácnosti s manželmi Huizengovcami si Ans počas vojny prežije rôzne situácie, ktoré nebudú jednoduché, ale vyformujú z nej vyzretejšiu dámu akou bola keď do Leidenu prišla. Možno i takou, akou bola jej babička.
,,Pozorne sa zadívaj na oblohu, srdiečko. Mesiac nezmizol. Žiari večne ako náš život v Kristovi.“ Babička prijala svoju smrť bez reptania či horkosti ako Božiu vôľu – to Ans nedokázala. ,,Môžeme sa spoľahnúť na jeho prísľub večného života,“ hovorievala babička. ,,Bude krajší, ako si dokážeme predstaviť.“
A k takej viere sa nepriúča vďaka ťažkým situáciam iba Lena s dcérou, ale i mladá židovka Miriam, ktorá v Holandsku hľadá útočiste. Jej príbeh sa ma dotkol asi najviac. Hoci spočiatku vystupuje samostatne, nezávisle od ostatných hlavných ženských postáv, ich životy sa v určitom čase pretnú. Miriam prežije rôzne situácie, ktoré si ani nevieme predstaviť. Pri čítaní jej, ale nielen jej, životného príbehu budete mať mnohokrát slzy v očiach , v mysli otázku: ,,Čo sú moje starosti v porovnaní s tým, čo prežívali oni?“ a v srdci vďačnosť za všetko, čo máte.
Tento román by som odporúčala prečítať naozaj každej žene, každému mladému dievčaťu, a možno by im toto čítanie dalo viac informácii o danej dobe ako učenie sa o dejinách v škole. Tiež nás tento príbeh vedie k vďačnosti za to, čo máme, pretože v čase vojny ani to málo nie je samozrejmosťou. A vojna je aktuálnou témou aj dnes.
Kniha je plná vzácnych myšlienok a sama som si mnohé z nich vypísala, aby ma sprevádzali aj v mojom živote. Aj vďaka nim, či pútavému príbehu si Vás tento román získa hneď od prvých strán. Nie, nečíta sa ľahko, pretože postavy v ňom prežívajú ťažké situácie, ale Lynn Austinová Vás vtiahne aj do tohoto náročného obdobia svojim pútavým rozprávaním, mnohými zápletkami a živými dialógmi. Všetkými desiatimi Vám ju odporúčam. Určite Vás povzbudí, obohatí a posunie i vo Vašom vzťahu k Bohu.
Román si môžete zakúpiť na
https://www.kumran.sk/historicke-romany/25161-tiene-raz-pominu.html
Táto recenzia bola napísaná vďaka službe
https://www.storpic.com/

Informácie o Ivana Gabrišová

Obrázok používateľa Ivana Gabrišová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Som študentka KU v Ružomberku, odbor špeciálna pedagogika a pedagogika mentálne postihnutých, teraz štvrtým rokom. Mám rada všetko krásne, predovšetkým deti, prírodu, dlhé teplé dni, turistiku a spoločenstvo dobrých ľudí.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 15.09.2011 - 18:54
    Kríž má miesto v mojom živote. Včera večer sa ma niekto pýtal na kríž z kostolíka San Damiano(...
  • 14.09.2011 - 05:58
    Niektorí ľudia si myslia, že kríž patrí len do kostola. Niektorí si myslia, že nepatrí nikde. Ale...
  • 13.09.2011 - 21:01
    Tieto litánie boli zostavené jednou sestrou karmelitánkou v Albánsku, v kláštore sv. Michala...
  • 12.09.2011 - 06:39
    Navštíviť miasto Gdańsk na dve hodiny, to je ako keď si z plného pohára odpijeme hlt. Niečo...
  • 11.09.2011 - 17:15
    „Čím robia deti mame radosť? Hrncami? Jej radosťou sú samotné deti. Vy ste darom pre Nebeskú Matku...
  • 09.09.2011 - 19:34
    K biskupovi kľačiacemu pred bohostánkom sa pridal mladý kňaz. Vyzeral unavený. Nie kňaz, biskup....
  • 08.09.2011 - 20:07
    Čím žije Slovensko? Panna Mária má narodky, ale nami od včerajšieho večera hýbe niečo iné. Niekto...
  • 08.09.2011 - 05:56
    Na otázku, ako často pri Baltskom mori fúka vietor, by v Poľsku domáci asi odpovedali - zawsze,...
  • 07.09.2011 - 06:41
    Slovensko – Arménsko 0:4 Tak sa zdá, že nám ušiel aj vláčik, ktorý stojí. Na MS 2012 si futbal v...
  • 06.09.2011 - 06:10
    Každý kút zeme niečím prekvapí, niečím je zaujímavý. Sever Poľska prekvapí napríklad aj tým, že...