„Mali sme prinášať obetu Bohu na oltári, teraz mu dvíhame namiesto hostií svoje utrpenia a životy.“
Ján Havlík
V sobotu 31. augusta sa uskutočnila slávnosť blahorečenia Jána Havlíka, seminaristu Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Deň liturgického slávenia jeho sviatku bol stanovený na 12. februára, teda na deň jeho narodenia.
Ján Havlík - človek nádeje
To, čo chcem zdôrazniť, drahé sestry a drahí bratia, je, že blahoslavený Ján Havlík bol človekom nádeje, a bol ním od začiatku. Práve čnosť nádeje spôsobila, že jeho povolanie rástlo. Práve nádej živila jeho povolanie. Znakom nádeje je vlastne už rozhodnutie byť nasledovníkom svätého Vincenta de Paul.
...
Tento vzor vernosti sa dnes určite oficiálne ponúka nielen Cirkvi na Slovensku, ale aj všetkým kresťanom a, chcel by som dodať, všetkým, ktorí pracujú v prospech ľudskej dôstojnosti a slobody svedomia. Práve v tom spočíva aktuálnosť tohto blahorečenia, pretože v mnohých prípadoch a aj v rôznych kontextoch je ťažké, až hrdinské, zostať verný Kristovi. Stále platia Ježišove slová, ktoré zazneli v dnešnom evanjeliu: „Kto si chce zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.“ (Lk 9, 24).
...
Ježiš to však završuje slovami: „Kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“. O tom boli veľmi skoro presvedčení všetci, ktorí Jána Havlíka poznali, a povesť o jeho mučeníctve sa čoskoro rozšírila aj za hranice územia. Dnes to uznáva aj Cirkev a potvrdila to pred chvíľou slovami pápeža: „Ján Havlík bol verným učeníkom Pána Ježiša, ktorému veľkodušne obetoval svoj život a odpustil svojim prenasledovateľom.” Aj v skutkoch darovania sa a odpustenia je priam podobný Ježišovi Kristovi, požehnanému naveky.
Kard. Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých
Zdroj : https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20240831003
https://www.facebook.com/HavlikJanko/?ref=embed_page
„Ján Havlík, mučeník vernosti, zomrel pre svoju vieru a vernosť Cirkvi, ktoré nedokázali zlomiť ani krutosti väzenia, kde strávil 11 rokov svojho mladého života. Nikdy sa nestal kňazom, aj keď ním naozaj túžil byť, no napriek tomu bol skutočným misionárom, ktorý zapaľoval iných svojou hlbokou vierou, ale aj dobrotou a ľudským prístupom. Nech v nás aj naša účasť na tejto slávnosti zapáli túžbu byť vytrvalými a nezlomnými ohlasovateľmi dobrej zvesti všade tam, kde nás Božia prozreteľnosť pošle.“
P. Tomáš Brezáni CM, provinciálny predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul
Blahorečenie Jána Havlíka je veľká radosť a veľký dar pre nás všetkých. Nádherný vzor vytrvalosti vo viere pre všetkých,” uvádza sa v brožúre, ktorú dostal každý pútnik
Zdroj : https://www.janhavlik.sk/wp-content/uploads/2024/08/JH_brozura.pdf
„Tento nový blahoslavený nie je darom len pre Slovensko, ale pre celú Cirkev,” hovorí apoštolský nuncius na Slovensku. „Inšpiruje nás všetkých, ale najmä mladú generáciu svojou vierou, ktorá vie vydať svedectvo a ovplyvniť náš každodenný život,” Mons. Nicola Girasoli
„Slávením Božej odvahy a sily, ktorá sa prejavila v tomto bohoslovcovi, načerpajme aj my zdroj požehnania a síl do každodenného života. Nech nám blahoslavený Ján Havlík pomáha,” „Mal v sebe to, čo prevyšuje človeka, a to je Boží život,” Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup.
„Verím, že bude orodovať za nás, aby Cirkev na Slovensku mala nové kňazské a rehoľné povolania,” spišský biskup Mons. František Trstenský.
„Je to veľká radosť a veľký dar – mať nového blahoslaveného. Je pre nás všetkých vzorom vytrvalosti vo viere – pre mladých i starších,” bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.
„Jankovi sa nepodarilo stať sa kňazom, ale celý svoj život obetoval ako obetu. Ešte aj vo väzení evanjelizoval tých, ktorí tam boli, pretože tento čas považoval za čas milosti. Tento náš nový blahoslavený nás môže mnohorako osloviť, aby sme celý svoj život vedeli dať do služby Bohu a blížnym,” nitriansky biskup Mons. Viliam Judák.
zdroj:https://www.janhavlik.sk/2024/08/31/je-to-velka-radost-a-dar-hovoria-o-buducom-blahoslavenom-biskupi-slovenska/
Ďakujeme za dar človeka, ktorý bol otvorený pre Božie pôsobenie a spolupracoval s Božou milosťou, s tou duchovnou silou, ktorú Boh ponúka všetkým. S Božou pomocou sa z neho stal nádherný príklad mladého človeka, veľkého svedka viery a vernosti. Je pozoruhodné, že máme tento dar mladého blahoslaveného, ktorý nám úžasným spôsobom ukazuje, čo znamená vznešenosť a dôstojnosť človeka. Tá spočíva v tom, že sme otvorení pre Boha, od ktorého pochádzame. Janko mal toto hlboko v sebe. Dokázal žiť svoju dôstojnosť aj v mimoriadne ťažkých podmienkach, v prostredí, ktoré bolo nepriateľské voči takémuto postoju. Napriek tomu si zachoval vnútornú radosť z toho, že patrí Bohu, a dokonca aj vo väzení apoštoloval. Mons. Stanislav Zvolenský
Čo vás osobne upútalo na živote Jána Havlíka?
Janko bol zatknutý, keď mal 23 rokov, a odsúdený, keď mal 25 rokov – najprv na 14 rokov, neskôr po odvolaní na 10 rokov. Mladé roky od 23 do 34 rokov prežil vo väzení, a to v ťažkých podmienkach. Aj v tomto prostredí nestratil apoštolského ducha, čo mu dokonca komplikovalo väzenie, pretože ho za to viac trestali, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Prepustili ho, keď mal 34 rokov, pretože jeho zdravotný stav bol už taký zničený, že by nezomrel vo väzení. Keď som si uvedomil, že mladosť prežil v extrémne ťažkých podmienkach, pre mňa osobne nepredstaviteľných, a predsa zostal verný Bohu a mal stále chuť získavať iných pre Boha, to sú veci, ktoré vo mne zostávajú. Je to nádherný príklad, o to viac, že pochádza zo Záhoria, z nášho územia. Musíme byť vďační, že máme takýchto vznešených predkov, svedkov viery a vernosti Bohu. Mons. Stanislav Zvolenský
https://www.janhavlik.sk/2024/08/31/z-hladiska-vecnosti-je-pribeh-jana-havlika-uspesny-vravi-arcibiskup-zvolensky/
.
Záverečnou bodkou trojdňového duchovného, liturgického a kultúrneho programu bola slávnostná svätá omša v Kostole svätého Vincenta de Paul v Bratislave, kde v novovytvorenej bočnej kaplnke natrvalo uložili relikviár s ostatkami nového slovenského blahoslaveného Jána Havlíka.
Stručný životopis
Ján Havlík sa narodil 12. februára 1928 v obci Dubovce. Koncom augusta 1949 vstúpil do noviciátu v rámci Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. O rok neskôr, keď sa komunistická politická moc rozhodla zlikvidovať inštitúty zasväteného života, bol spolu so spolubratmi deportovaný na tri mesiace na stavbu priehrady pri Púchove.
Tajne študoval popri zamestnaní teológiu a pokračoval v seminárnej formácii u vincentínov. V októbri 1951 ho spolu s ostatnými novicmi zatkla ŠtB. Strávil 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, kde sa ho častým mučením snažili donútiť „priznať sa“ k protištátnej činnosti. Najskôr ho odsúdili na desať rokov väzenia za vlastizradu, trest mu neskôr zvýšili o jeden rok za misijnú službu medzi spoluväzňami.
Pracoval v jáchymovských uránových baniach, neskôr bol väznený v Ruzyni, kde sa stal terčom psychického týrania. Po odpykaní trestu ho s vážne podlomeným zdravím prepustili v októbri 1962 na slobodu. Zomrel 27. decembra 1965 vo veku 37 rokov na následky psychického a fyzického týrania v komunistických väzniciach.
