Augustín: "...ktorú vyrobil a načasoval Boh."

Ale ako to všetko prebehlo? Odpoveď mi dávajú dnešné vedecké výskumy. Ale ako si ich mám dať dokopy s knihou Genezis?

V pamäti sa mi vynára obraz, ako mi práve túto časť Biblie vyhodil na oči môj učiteľ filozofie na strednej škole. Vykreslil mi Boha ako starého deduška sediaceho na obláčiku, ktorý so zázračnou paličkou každý deň vytvorí niečo nové. Takto o tom predsa hovorí Biblia...
Nebolo by od veci pozrieť sa, ako vidí interpretáciu Písma Cirkev, ale nebudem tu hovoriť o možných druhoch výkladu biblického textu. Radšej zbehnem na poradu k môjmu obľúbenému svätému. Ja ho volám Gustík :))

„My vidíme tvoje diela, lebo sú. U teba je to ináč: preto sú, lebo ich ty vidíš.“
Vyznania

O stvorení sveta hovorí v dvanástej knihe svojich Vyznaní (to len pre informáciu, ak by ste si chceli na to posvietiť). Vykladá tam biblické správy o stvorení. Najprv si nalistoval tu známu časť knihy Genezis, potom mu ale zišlo na um, že aj taká kniha Sirachovcova (18,1) hovorí niečo k veci. Tak sa teda do toho pustil. A vyšlo mu pár zaujímavých a dôležitých vecí. Napríklad, že:

1. STVORITEĽOM VŠETKÉHO, ČO JE, JE BOH

Toto vyšlo už z kozmologického dôkazu. Augustín hovorí: „Ty si stvoril nebo i zem, to nebo, na ktoré hľadím, a zem, po ktorej kráčam.“ Každé dielo má svojho autora a stvorenie zas svojho Stvoriteľa. Navyše osobného! Nie nejakú neosobnú silu. Augustín sa mu prihovára naprieč celých Vyznaní.

2. PRAHMOTA

Gustík hovorí o prahmote. Hej, veď už prví prírodní filozofi v Grécku tušili, že svet bude z nejakej pralátky. Jeden hovoril o vode, druhý o ohni, ďalší o vzduchu... Stále mali však pred očami len stvorené veci. Boli akoby v bludnom kruhu.
Keď som vo Vyznaniach narazila na prahmotu, prvé čo ma napadlo, bol veľký tresk. A hľa, Augustín v 4. storočí točí presne o tom istom. Ako z prahmoty vzniklo všetko ostatné. A základom je mu biblický text. Hovorí: „Ty, Pane, si stvoril svet z beztvárnej prahmoty, ktorú si stvoril z ničoho. Z nej si potom stvoril svoje veľkolepé dielo, ktoré obdivujú synovia ľudskí.“ Z prahmoty (v Biblii sa hovorí o nej ako o neviditeľnej beztvárnej zemi a tmy nad priepasťou) malo povstať viditeľné i neviditeľné dokonalé tvorstvo, ktoré je v Písme označené ako „nebo i zem“. Prahmotu Boh stvoril z ničoho (ex nihilo), keďže nebolo nič okrem Boha. Bola stvorená Bohom, avšak nie je z Boha, lebo potom by bola rovná Bohu. Boh, ktorý je dokonalý a nič mu nechýba, ktorý je všemohúci, stvoril z ničoho prahmotu a z beztvárnej prahmoty stvoril všetko ostatné. Sila, ktorá viedla čiastočky prahmoty (veľký tresk) počas celého vývoja bola a je silou osobného Boha.

3. EVOLÚCIA

Stojí za povšimnutie ako sa dá Augustínovo učenie dať do súladu s modernou vedou. Preto ho aj mnohí považujú za predchodcu evolučných teórií.
Augustín má teda pred sebou knihu Genezis, ktorá hovorí o tom, ako Boh stvoril svet za šesť dní – postupne, ale kniha Sirachovcova hovorí o tom, ako stvoril Boh všetko naraz. Čo včul?
(Myslím, že už väčšine uvedomelých ľudí je jasné, že svet nepovstal za šesť našich dní. Šesť dní je len biblický obraz. Ide o to, že všetko sa vyvinulo postupne v čase.)
Vďaka týmto dvom odlišným správam o stvorení Augustín hovorí takto: Najprv Boh stvoril z ničoho tú prahmotu. Stvoril ju naraz, v jednom okamihu, ako o tom hovorí kniha Sirachovcova. Táto prahmota sa, povedané slovami prírodných vied, rozprskla na všetky strany pri veľkom tresku. Avšak nie nejako náhodne, ale veľmi cielene. Boh totiž vložil do nej akýsi program svojho nasledujúceho vývinu, Gustík hovorí o semenách, klíčkoch. A behom vekov – sa tento vývin potom uskutočnil. Tých 6 biblických dní trvalo dosť dlho, hmm.
Takýmto spôsobom, podľa Augustína, Boh stvoril a tvorí svet.