Podobenstvo o robotníkoch vo vinici - Mt. 20,1- 16

Z podobenstva vidieť veľkú starostlivosť hospodára o svoj majetok, ale tiež ponuku práce ľuďom, ktorí chcú pracovať. Starostlivosť hospodára je priam otcovská. Veď vychádza niekoľkokrát dopoludnia a popoludní pred dom, aby sa pozrel či sa ešte nenašli nejakí ľudia, ktorí chcú prácu ...
Sociálna starostlivosť a výzva „Choďte aj vy do mojej vinice!“ úzko súvisí so spravodlivosťou: „ Vyplať im mzdu počnúc poslednými až po prvých,...“ ale až po práci, žiadne zálohové platby, žiadne záväzky a dohody o neskoršej mzde ...
No z radov robotníkov sa vinie veľká nespravodlivosť a nepokoj: “My sme pracovali celý deň a znášali sme horúčosť a títo prišli poobede a dostanú tak isto!“ O čo ide, kto zlyhal?
Chýba princíp solidarity? Alebo ide o socialistickú rovnosť? A tak nastáva rebélia, štrajk!
Hospodár ako správca svojho majetku, dnes by sme povedali dobrý manažér, najprv veľmi priateľsky (azda, aby ich ešte viac nerozrušil použil psychologický ťah), odpovedá: „Priateľu, nekrivdím ti, nezjednal si sa za denár?“ „Ja chcem dať aj tomuto poslednému toľko, koľko tebe, alebo nesmiem robiť so svojím (majetkom) čo chcem?“ To je výzva pre nás!
„Či zazeráš na mňa preto, že som dobrý?“ A toto je Božia spravodlivosť! Podobne tak je to aj s Božou milosťou, Boh ju dáva komu chce a ako chce. My však šomreme neustále a sme nespokojní ako robotníci vo vinici.
Záver tejto reči je nekompromisný: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“
Definícia nášho konečného snaženia! No tento dovetok neznie sentimentálne, má ísť skôr o uvedomenie si, že naše prvenstvo je v božích rukách a nikto z nás tu na zemi, si nekúpi vstupenku do večnej radosti.