Hovorí sa, že šaty robia človeka.
To akoby niekto povedal, že jediným pohľadom dokážem zistiť aký ten dotyčný je. Ale sami uznáte že to pravda v žiadnom prípade nemôže byť. Šaty môžu tak maximálne prezradiť to ako na tom dotyčný je finančne.
Všimol som si, že ľudia na seba nepozerajú ako na bratov a sestry. Je im v podstate jedno čo tí druhí robia, ako sa im darí, alebo či im niečo nechýba. Ale pohľadom na okolo idúcich sa dá všeličo zistiť, stačí sa len pozerať na ostatných s vedomím, ako sa asi na tohto človeka pozerá Boh... Boh miluje každého rovnako a predsa jedinečne. Za každého z nás zomrel a každého z nás pozná osobne. Možno zabúdame, že Boh už zďaleka vníma naše myšlienky a vie o nás všetko, vie aj to koľko máme vlasov na hlave. A my stále sebavedome chodíme ako na prechádzke po svete.
Uvedomujem si, že každý sme rozdielny, ale máme mať spoločný cieľ evanjelizovať. Dávať ľuďom nádej... Neviem si predstaviť akú prázdnotu musia prežívať ľudia, ktorí veria že sú na tomto svete a keď skončia svoju púť tak koniec. A nič...
Nechápem ako je možné, že toľkým ľuďom je "osud" ich bratov a sestier úplne ľahostajní. Veď sme adoptovanými synmi a dcérami jedného Boha - Otca.
Keď pôjdeme najbližšie medzi ľudí snažme sa plniť naše poslanie. Povedzme ľuďom, že je tu niekto(Boh), kto na nich čaká...