Pohľad

Hovorí sa, že šaty robia človeka.
To akoby niekto povedal, že jediným pohľadom dokážem zistiť aký ten dotyčný je. Ale sami uznáte že to pravda v žiadnom prípade nemôže byť. Šaty môžu tak maximálne prezradiť to ako na tom dotyčný je finančne.
Všimol som si, že ľudia na seba nepozerajú ako na bratov a sestry. Je im v podstate jedno čo tí druhí robia, ako sa im darí, alebo či im niečo nechýba. Ale pohľadom na okolo idúcich sa dá všeličo zistiť, stačí sa len pozerať na ostatných s vedomím, ako sa asi na tohto človeka pozerá Boh... Boh miluje každého rovnako a predsa jedinečne. Za každého z nás zomrel a každého z nás pozná osobne. Možno zabúdame, že Boh už zďaleka vníma naše myšlienky a vie o nás všetko, vie aj to koľko máme vlasov na hlave. A my stále sebavedome chodíme ako na prechádzke po svete.
Uvedomujem si, že každý sme rozdielny, ale máme mať spoločný cieľ evanjelizovať. Dávať ľuďom nádej... Neviem si predstaviť akú prázdnotu musia prežívať ľudia, ktorí veria že sú na tomto svete a keď skončia svoju púť tak koniec. A nič...
Nechápem ako je možné, že toľkým ľuďom je "osud" ich bratov a sestier úplne ľahostajní. Veď sme adoptovanými synmi a dcérami jedného Boha - Otca.
Keď pôjdeme najbližšie medzi ľudí snažme sa plniť naše poslanie. Povedzme ľuďom, že je tu niekto(Boh), kto na nich čaká...

 #

Blížny

Mňa v tvojom príspevku zaujal pojem blížneho... totiž, že často operujeme s týmto termínom, no málokedy sa tak na ľudí dívame... a napadol ma jeden príbeh, ktorý písal už dávnejšie dp. Dušan Berta v jednom zo svojich zamyslení v Katolíckych novinách. Ostal mi v pamäti a mnohých môže posunúť vpred. Tak sa ho pokúsim zreprodukovať.

Bol jeden chlapec, ktorý sa zamiloval. Nastal čas, kedy ho jeho milované dievča išlo predstaviť svojej rodine. Prišiel k dverám ich domu, zazvonil. Otvoriť prišla jej mama. Kedysi ju vnímal ako obyčajnú všednú ženu, upratovačku... a teraz mala pre neho taký zvláštny význam, bola ako kráľovná. Uviedla ho do obývačky, kde na neho čakal otec a bratia jeho snúbenice. Na toho muža sa doteraz pozeral len ako na akéhosi robotníka a teraz... mal takú zvláštnu cenu. Rovnako stúpli na cene :-)) bratia milovanej.
Čím to je, že zrazu človek vidí druhých ináč?
Láska je tým, čo mení náš pohľad na druhých.
Ak milujeme Boha ako ten chlapec miloval to dievča, potom všetci jeho blízki stúpnu v našich očiach... už nebudú takí obyčajní... ale budú blížni.
Chce to len - poriadne sa zamilovať do Boha...
Tak veľa šťastia a vôle! ;-)

 

Informácie o Jozef Benyak

Príspevky na blogu

  • 07.05.2012 - 11:55
    Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný..., taký je svet cez okno. Môže mať teda veľa podôb, a...
  • 03.05.2012 - 06:19
    Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť. Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už...
  • 02.05.2012 - 12:53
    Niekedy dávno som nedbal na prežehnanie ako na niečo skutočne podstatné. Dokonca som si myslel, že...
  • 02.05.2012 - 08:33
    powered by Fotopedia Na Slovensku prebieha už nejaký čas petícia za voľnú nedeľu. Podporiť ju...
  • 30.04.2012 - 05:54
    Sú hradby, ktoré treba obnovovať a sú hradby, ktoré treba rúcať. Tie prvé sú postavené zo skál,
  • 29.04.2012 - 11:21
    Článok je opisom vlastnej spirituálnej skúsenosti s objatím mojej duše Božím svetlom. Vychádza z...
  • 26.04.2012 - 05:38
    Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami. Niekomu stačí držať sa nad vodou. Sme takí,...
  • 25.04.2012 - 06:09
    Krása, prázdnota, úspech, bolesť. Kvety, listy, plody, ostne. Človek a príroda. Rovnaký príbeh,...
  • 23.04.2012 - 05:49
    Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby. Každý človek má svoje rozmýšľanie,...
  • 18.04.2012 - 05:54
    Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery. Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa...