Pri adventnom venci (o nádeji)

V živote človeka je vždy niečo prvé.

Prvý plač,
prvý úsmev,
prvé slovo,
prvý krok...

Ale
keď je niečo prvé,
znamená to,
že musí byť aj niečo,
čo je posledné.

A to,
čomu hovoríme,
že v živote zostáva posledné,
to si človek pomenoval slovom nádej.

(Posledná) nádej je často ako (prvá) svieca
zapálená na adventnom venci.

Jej krehký plamienok svieti do tmy.

Nádej je niekedy naozaj veľmi krehká.

A predsa dáva silu.

Ak je to tá pravá nádej, ktorá hľadí na plamienok a nebojí sa tmy.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 10.07.2015 - 17:30
  • 07.07.2015 - 09:55
    Pani mala cukrovku v takomto stadiu: Bola dva roky na invalidnom dochodku. Otvorene rany na rukach...
  • 04.07.2015 - 19:00
    Dokument sa nazýva Istanbulský dohovor a samozrejme mieša veľmi zlé veci s tými dobrými, aby sa aj...
  • 03.07.2015 - 06:26
    „Kto skutočne miluje, vždy nájde drobnosti, ktoré ho podnietia, aby miloval ešte viac.“ (sv....
  • 24.06.2015 - 06:07
    „Človek má právo pozerať na druhého zhora len vtedy, keď mu chce pomôcť vstať.“ Gabriel García...
  • 23.06.2015 - 06:19
    „Pamätaj na túto jasnú skutočnosť evanjelia: Ty druhých vedieš ku Kristovi predovšetkým svojím...
  • 21.06.2015 - 07:50
    Kto môže byť svätým? Aj ty! Svätosť je život s Bohom v nebi. Cirkev rozlišuje tri základné možnosti...
  • 16.06.2015 - 09:47
    „Čo Boh obyčajne od nás chce, čo vždy od nás žiada, je naše srdce, naša láska,
  • 12.06.2015 - 07:40
    „Existujú ľudia, ktorí darovaním seba samých prinášajú svedectvo o tom, že človek nie je vydaný...
  • 11.06.2015 - 13:24
    Naše myšlienky sú ako oblaky. Jasné, ale aj pochmúrne, niekedy možno až čierne. Prichádzajú a...