Pri adventnom venci (o nádeji)

V živote človeka je vždy niečo prvé.

Prvý plač,
prvý úsmev,
prvé slovo,
prvý krok...

Ale
keď je niečo prvé,
znamená to,
že musí byť aj niečo,
čo je posledné.

A to,
čomu hovoríme,
že v živote zostáva posledné,
to si človek pomenoval slovom nádej.

(Posledná) nádej je často ako (prvá) svieca
zapálená na adventnom venci.

Jej krehký plamienok svieti do tmy.

Nádej je niekedy naozaj veľmi krehká.

A predsa dáva silu.

Ak je to tá pravá nádej, ktorá hľadí na plamienok a nebojí sa tmy.

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 04.10.2012 - 05:48
    No, to sa ukáže, keď sa maľovka odstráni. :-) Roky sme v našom kostole hľadeli na biele a okrové...
  • 01.10.2012 - 14:27
    Petícia tu.
  • 29.09.2012 - 07:53
    Bola vytvorená audio aj audio-video verzia jednotlivých kapitol sexuálnej výchovy. Celú sadu je...
  • 27.09.2012 - 06:08
    „Márnosť nad márnosť,“ hovorí Kazateľ, „márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“
  • 26.09.2012 - 06:05
  • 25.09.2012 - 06:00
    Väčšinu roka pokojne plynie rieka. A väčšinu roka sa šialeným prúdom valí čas. Niekedy, niekde,...
  • 24.09.2012 - 05:53
    "Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci urobiť dobre". Kniha prísloví...
  • 20.09.2012 - 06:15
    - Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu
  • 19.09.2012 - 05:56
    „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol...
  • 14.09.2012 - 06:00
    Tak dlho sme na dážď čakali, a keď prišiel, pokazil nám robotu. Niekedy sa to stáva aj nám ľuďom...