Tri sviece.

Zdá sa, že plamienok každej je iný.

Na tej, ktorá horí už tretí týždeň, akoby slabol.
Na tej, ktorá horí druhý týždeň, je o voľačo istejší.
A na tej poslednej, ktorá ešte len začala horieť,
je najvyšší a najjasnejší.

Lenže v skutočnosti je to iba zdanie.

Všetky plamienky sú rovnaké.

To, čo je iné, je hĺbka, z ktorej horia.
S pribúdajúcimi dňami adventného času ubúda z vosku sviec.
Ale neubúda z plamienka.

Tri sviece na adventnom venci, to je už ako spoločenstvo,
ako rodina (pokrvná, či duchovná).

Ich plamienky sú ako ľudia.

Jeden je vyšší,
druhý nižší,
tretí akoby už doháral.

Ale to, aký vysoký je plamienok, možno vôbec nie je dôležité.
Dôležité je, že ešte horí.

Horí pre spoločenstvo.

To skutočné spoločenstvo,
ktoré chce všetko prežívať spolu.

Aj radosti, aj starosti...