Rozhodol som sa apelovať na kresťanov, ktorí nie sú ľahostajní k situácii opustených detí v detských domovoch. Možno mnohí nie sú celkom pripravení na dlhodobú starostlivosť o takéto deti, ktoré kvôli tomu čo všetko prežili, si so sebou nesú špecifické problémy a postihnutia. Možno nie sú na to pripravení dosť psychicky, finančne alebo časovo. Treba sa však pozerať na situáciu pravdivo a nie cez prizmu pýchy a nášho ega so sklonmi k pohodlnosti, ktoré nám vždy budú nahovárať, že nemáme na to vhodné podmienky. Je potrebné si uvedomiť, že ideálna situácia vo väčšine prípadov nebude nikdy. Ale, ktorí ľudia z tých, čo sa začali venovať iným ľuďom na okraji mali perfektné podmienky na svoju činnosť? Žeby Don Bosco, ktorý nemal viackrát istú ani strechu nad hlavou pre svojich chlapcov? Alebo Matka Tereza, ktorá neraz čelila prenasledovaniu zo strany hinduistických fundamentalistov? Prípadne náš súčasník Maroša Kuffa zo Žakoviec? Stačí sa spýtať na kapacitu jeho centra pre bezdomovcov a na počet ľudí, ktorí v ňom reálne žijú.
Preto aj čo sa týka našich rodín, mnohé by sa iste dokázali aspoň krátkodobo pravidelne starať o deti z detských domovov a dať im najavo, že existujú ľudia, ktorým ich osud, ich život a ich spása nie sú celkom ľahostajné. S mnohými riaditeľmi detských domovov sa dá dohodnúť na tom, aby deti počas sviatkov, prázdnin alebo i víkendov mohli chodiť do rodín. Pre viaceré deti to môže byť veľkou oporou, i keď mnohé môžu po prvom pobyte v rodine ďalšie stretnutie s rodinou odmietať. S tým treba rátať. Zo strany týchto detí treba byť pripravení i na nevďak a neopätovanie lásky, ktorou ich chcú ľudia, ktorým na tomto dieťati záleží zahrnúť. To sa ale môže časom zmeniť. Mnohé však budú určite od začiatku šťastné, ak sa im takáto možnosť naskytne.
Takýto pobyt môže mať pre tieto deti, nielen že pozitívny vplyv, ale môže ich chrániť aj pred negatívnymi zážitkami a skúsenosťami z rozličných táborov, na ktoré sú najmä počas rôznych prázdnin posielané. To je druhý dôvod, kvôli ktorému som sa rozhodol napísať tento článok. Aby to bola skutočná prevencia, pred týmito chorými akciami, je dobré dohodnúť sa, možno už jeden alebo dva mesiace dopredu na tom, že dieťa pôjde na prázdniny do rodiny.
Prečo píšem chorými? Som v pravidelnom kontakte s viacerými deťmi z detských domovov, ktoré takéto pobyty absolvujú. Niektoré informácie mám priamo od vychovávateľov, ktorí sa ako dobrovoľníci zúčastnili na takýchto akciách. Aby ste boli trošku v obraze, na týchto táboroch sa deti pravidelne navzájom okrádajú. Nie je dostatočne dohliadnuté, aby chlapci nemohli v noci chodiť na izby kde sú dievčatá a naopak. To je aj prípad Očkolandie, ktorá organizuje tieto pobyty pre deti. Počul som o konkrétnom prípade, kedy sa dievča vyspalo dokonca s dvoma chlapcami súčasne na jednom tábore organizovanom Úsmevom ako dar. Dobrovoľníci údajne robili deťom na jednom takomto tábore ešte aj striptíz. Deti si prinášajú z týchto akcií rôzne, aj vážne fyzické zranenia ako otvorené zlomeniny a podobne, ktoré nie sú ničím výnimočným. Fajčenie u týchto detí považujú vychovávatelia - dobrovoľníci za niečo, čo je potrebné u týchto detí tolerovať, aby si ich snáď nepohnevali a neodradili prílišnými zákazmi. Avšak takýto prístup, kedy deťom nie sú stanovené potrebné hranice zažívajú mnohé dennodenne priamo v detských domovoch, kde pracujú vychovávatelia a iní pracovníci, ktorým je mravný vývin týchto detí až príliš často ukradnutý. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že dobré ovocie to teda neprináša.
Preto sú pobyty detí z detských domovov v rodinách aspoň cez prázdniny nielen riešením, ako môžu pocítiť skutočný záujem zo strany druhých ľudí, ale aj ako prevencia najmä pred mnohými emocionálnymi zraneniami, ktoré môžu ľahko nadobudnúť na táboroch, ktoré nevedia ich organizátori udržať pod kontrolou.
Ako teda postupovať pri vybavení si pobytu dieťaťa v rodine? Spravidla stačí po dohode s riaditeľom podpísať formulár o zverení dieťaťa do rodiny na určitý čas a to by malo byť celé.
Niektorí budú možno namietať, že takéto krátkodobé pobyty v rodine nie sú pre deti dobré. Ale ako aj Marek Roháček, šéf Návratu spomína v jednej brožúrke tohto občianskeho združenia, že pre takéto dieťa je vždy lepšie určité menšie emocionálne trápenie, keď je po pobyte v rodine dané späť do domova (ale žije vo vedomí, že po čase pôjde zase na čas do tejto rodiny), akoby mali tieto deti žiť v atmosfére úplného nezáujmu.
Nebuďme teda ľahostajní ku Kristovi, ktorého máme vidieť i v týchto deťoch. Nezabúdajme na Ježišove slová: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40)
- blog používateľa Igor Barták
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač