O čom píšu jedny noviny

Text, ktorý nasleduje nižšie, bol napísaný v minulom roku.
Vtedy som ho posielala svojim priateľom mailom.
Dnes ho ponúkam čitateľom môjho blogu.

Don Augustín Vrecko, saleziánsky kňaz,
bývalý dlhoročný misionár
na Haiti.
Vo svojich 76 rokoch
s biednym zdravím
ale s veľkými plánmi znovu pomáhať tejto skúšanej krajine.
O tom je článok na poslednej strane KN č. 21/2010.
Je to zaujímavé čítanie.
Okrem veľkej nádeje pre Haiti
z neho cítiť aj nádej pre ostatný svet.
V článku sa píše:
“Podľa Augustína Vrecka sa svet stále zlepšuje, aj keď sa to nezdá.
Ľudia sú citlivejší na potreby druhých, čo sa prejavilo aj pri zemetrasení na Haiti.“

A tak mi tu napadá otázka:
Ako to teda vlastne je?
Človek, ktorý žije v srdci Európy
a ozajstnú biedu a nešťastie pozná len z televíznej obrazovky,
možno často zapochybuje o tom, či má dobro v tomto svete, ešte šancu.
Keď sa poobzerá okolo seba (a pozrie aj do seba), veľmi sa mu v to nechce veriť.
A človek,
ktorý prežil svoj život v misiách, s tými najbiednejšími,
v podmienkach, ktoré si nedokážeme ani predstaviť,
je plný nádeje a viery v dobro.
Vysvetlenie je možno jednoduché.
Ak človek chce dobro robiť, musí v dobro veriť.
Napriek všetkému nikdy nerezignovať.

Toto som napísala vlani.

A prikladám k tomu ešte jeden úžasný čerstvý zážitok.
S myšlienkou dať dnes na blog týchto pár slov o donovi Vreckovi som vlastne ráno vstávala, možno pod vplyvom všetkých tých nie dobrých správ, ktoré sa na nás hrnú z médií. Pri rannej modlitbe som si uvedomila, že nemám prehodený kalendár na mesiac február. :-) Na stene mám zavesený saleziánsky misijný kalendár a sú tam fotografie saleziánov z misií z rôznych kútov sveta.
A keďže som si na začiatku roka povedala, že sa budem mesiac modliť
za konkrétneho človeka z kalendára, išla som prehodiť stranu.
Čo myslíte?
Kto je na fotografii saleziánskeho misijného kalendára na mesiac február 2011?
Don Augustín Vrecko.
A potom nech mi niekto hovorí, že "život je len náhoda"...

Informácie o Margita Žiaková

Obrázok používateľa Margita Žiaková

Krátke info o sebe (nepovinné)

Niekedy potrebujem počúvať. Niekedy potrebujem vidieť. Niekedy potrebujem hovoriť. Neviem ale, či vždy viem, kedy je ten správny čas na počúvanie, videnie, hovorenie.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.03.2013 - 07:58
    Náš boh, počasie, si robí, čo chce. A my mu pritom toľko toho dávame. Náš čas – pri správach o...
  • 24.03.2013 - 13:48
    S Adamom sme sa stretli celkom „náhodne“. Po mojich niekoľkých zvedavých otázkach a jeho...
  • 20.03.2013 - 16:44
    Pred pár dňami sa mi dostala do rúk táto kniha.Už po chvíli čítania som pochopila,že tých 400...
  • 20.03.2013 - 06:54
    Ráno do práce si neoblečiem ľahkú jarnú bundu. Cestou z práce sa nebudem vytešovať z teplého...
  • 18.03.2013 - 07:17
    V rozfúkaný, mrazivý marcový deň sa objavil na oblohe. Prvý v tejto sezóne. (Roky pozorujem, ako...
  • 14.03.2013 - 18:47
    Novozvolený pápež František nie je svetu verejne známy ani dvadsaťštyri hodín, ešte neuplynul ešte...
  • 14.03.2013 - 07:50
    Máme pápeža! A máme aj radosť, aj očakávania, aj istotu, že všetky ľudské dohady sú len dohady. No...
  • 11.03.2013 - 17:47
    Túto tému som dostala na hodine SJ, bolo to myslím v piatok.Veľmi som sa tešila domov,no len čo som...
  • 11.03.2013 - 17:39
    Boh utvoril muža z hliny a potom z jeho rebra stvoril ženu, kým zo spánku sa muž napokon prebral....
  • 10.03.2013 - 10:40
    Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: "...