Text, ktorý nasleduje nižšie, bol napísaný v minulom roku.
Vtedy som ho posielala svojim priateľom mailom.
Dnes ho ponúkam čitateľom môjho blogu.

Don Augustín Vrecko, saleziánsky kňaz,
bývalý dlhoročný misionár
na Haiti.
Vo svojich 76 rokoch
s biednym zdravím
ale s veľkými plánmi znovu pomáhať tejto skúšanej krajine.
O tom je článok na poslednej strane KN č. 21/2010.
Je to zaujímavé čítanie.
Okrem veľkej nádeje pre Haiti
z neho cítiť aj nádej pre ostatný svet.
V článku sa píše:
“Podľa Augustína Vrecka sa svet stále zlepšuje, aj keď sa to nezdá.
Ľudia sú citlivejší na potreby druhých, čo sa prejavilo aj pri zemetrasení na Haiti.“

A tak mi tu napadá otázka:
Ako to teda vlastne je?
Človek, ktorý žije v srdci Európy
a ozajstnú biedu a nešťastie pozná len z televíznej obrazovky,
možno často zapochybuje o tom, či má dobro v tomto svete, ešte šancu.
Keď sa poobzerá okolo seba (a pozrie aj do seba), veľmi sa mu v to nechce veriť.
A človek,
ktorý prežil svoj život v misiách, s tými najbiednejšími,
v podmienkach, ktoré si nedokážeme ani predstaviť,
je plný nádeje a viery v dobro.
Vysvetlenie je možno jednoduché.
Ak človek chce dobro robiť, musí v dobro veriť.
Napriek všetkému nikdy nerezignovať.

Toto som napísala vlani.

A prikladám k tomu ešte jeden úžasný čerstvý zážitok.
S myšlienkou dať dnes na blog týchto pár slov o donovi Vreckovi som vlastne ráno vstávala, možno pod vplyvom všetkých tých nie dobrých správ, ktoré sa na nás hrnú z médií. Pri rannej modlitbe som si uvedomila, že nemám prehodený kalendár na mesiac február. :-) Na stene mám zavesený saleziánsky misijný kalendár a sú tam fotografie saleziánov z misií z rôznych kútov sveta.
A keďže som si na začiatku roka povedala, že sa budem mesiac modliť
za konkrétneho človeka z kalendára, išla som prehodiť stranu.
Čo myslíte?
Kto je na fotografii saleziánskeho misijného kalendára na mesiac február 2011?
Don Augustín Vrecko.
A potom nech mi niekto hovorí, že "život je len náhoda"...