zvykneme hovoriť.
Pred takými 25 rokmi,
to z nás vyhŕklo,
keď sme na dovolenke v Juhoslávii stretli známeho,
ktorého sme už dávno nevideli.
Dnes sú však už iné možnosti.
A tak o malom svete hovoríme aj vtedy,
keď sa na internete objaví video s človekom,
ktorého sme voľakedy poznali,
možno ako chlapca z mesta.
Teraz sa však pozeráme na bosého, prešedivelého muža,
so zapletenými vrkočmi,
a s obyčajnou kosou v ruke.
Dozvieme sa o ňom, že na svojej farme v Kanade,
učí záujemcov ručne kosiť trávu.

Naozaj,
ale je ten svet malý.
A čím ďalej tým menší.
Každý deň sa o tom presviedčame.
Pri televízii ho prejdeme za pár minút,
cez internet pokecáme s kýmkoľvek,
a dozvieme sa všeličo o komkoľvek,
nech je aj na druhom konci sveta.

Hm...

Svet je malý,
len ľudia,
tí naši najbližší,
akoby sa stále od nás vzďaľovali.

Že ty nemáš takú skúsenosť?
To asi nemáš doma televízor ani počítač.
Si slobodný človek.
Gratulujem.

Lebo,
tak sa zdá.
Čím je svet menší,
tým sa z nás ľudí stávajú jeho väčší otroci.