Keď sa v týchto dňoch pozrieme okolo seba,
veľa optimizmu nám to asi nedodá.

Na chodníkoch a uliciach našich miest a dedín
vidíme len prach, drobný štrk, smeti...
Na okrajoch ciest, v parkoch, záhradách,
starú trávu a zahnívajúce lístie
z vlaňajšej jesene.
Zdá sa, že aj keď máme nad hlavou modrú oblohu
a slnko je zo dňa na deň vyššie,
toto je najškaredšie obdobie roka.
Ale,
ak sa človek nedá týmto všetkým
znechutiť a dobre sa pozerá,
zistí,
že to vôbec nie je tak.
Vždy sa dá niečo pekné nájsť.
Možno je to len pár
rozkvitnutých snežienok.
Sú síce drobné, slabé...,
(stačí len tichý závan vetra a rozkýva im hlávky),
ale veľa toho vydržia.
Aj nepríjemný nočný mráz.

Už sme sa toľkokrát presvedčili,
že jednoduchá krása, ale aj dobro, láska,
sú často akoby slabé, nenápadné a zostávajú bez povšimnutia.
Vo svete, v ktorom sa presadzujú ostré jazyky, široké lakte,
chamtivosť, klamstvo, násilie...
nemajú miesto.

Ale sú tu.
Existujú.

Aj aj my môžeme byť tí, ktorí im dávajú šancu,
aby ich bolo stále viac vidieť.