Je presne taká ako moja životná cesta.

S polepenými či nepolepenými výtlkmi,
zákruta na zákrute,
kúsok po rovine,
potom do kopca
a potom z kopca,
úzka,
niekedy treba na nej spomaliť či cúvnuť,
aby sa potom bezpečne dalo ísť dopredu.

Cesta tretej triedy.

Vozím sa po nej do „sveta“
a zo „sveta“ sa po nej vraciam domov.

Hm...

Ktovie,
ako by vyzeral môj život,
keby som tak jedného dňa nasadla na iný spoj...?

Taký, čo jazdí po diaľnici... :-)

Ale vlastne nechcem nič meniť.
Toto mi vyhovuje.
Aj keď je to len cesta tretej triedy.

No výhľady, ktoré ponúka, sú krásne.

A budú každým dňom krajšie.

Veď začala jar. :-)