Dnes ráno bola pani príroda pekne vyumývaná, až sa jej z toho z kečky parilo.
A tak v tom čistom rannom vzduchu,
sa možno niekedy
aj človeku vyčistí hlava.
A začne rozmýšľať.
O umývaní.
My ľudia,
sa totiž v tejto činnosti,
správame často nepochopiteľne.
Niektorí vstanú z čistej postele, a idú sa umývať.
Iní vstanú z kopy starých, špinavých handier, a ani im nenapadne umyť sa.
A ešte sú tu ďalší, ktorí by sa radi ráno umyli,
ale žiaľ,
nemajú vodu, ani na uhasenie svojho smädu, nie to ešte na umývanie.
Tak takto to vyzerá s umývaním nášho tela.
A takto to niekedy vyzerá aj s „umývaním“ našej duše.
Ale,
predsa je tu jeden veľký rozdiel.
Ak majú niektorí ľudia obavy, či bude na Zemi dostatok vody,
tak o to, že Božie milosrdenstvo je nekonečné, sa netreba obávať.
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač