Už dlhší čas som sa zamýšľal nad tematikou informačných technológií - a osobitne fenoménu, ktorým je internet - vo vzťahu k ohlasovaniu evanjelia a realite moderného človeka. No keďže viem, že táto oblasť je veľmi široká, nebolo mi ľahké uchopiť správnym spôsobom klbko tejto problematiky tak, aby som sa dotkol tých skutočností, na základe ktorých by sme mali možnosť postupne toto klbko rozmotávať, možné uzly rozuzliť a danú oblasť nielen sa snažiť pochopiť, ale i využiť pre našu účasť na ohlasovaní a budovaní Božieho kráľovstva.
Pre toto uchopenie by som chcel vám chcel ponúknuť časť mojej prednášky, ktorá odznela na odbornom seminári Potrebujeme mediálnu výchovu? na pôde RKCMBF UK [2].
I. Areopág a Internet – Skutky apoštolov a informačná spoločnosť
Asi každý z nás – nezávisle od nášho vzťahu k vedeckotechnickému pokroku a k informačným technológiám – sa skúsil zamyslieť nad tým, prečo práve fenomén internetu si pápež Ján Pavol II. vybral za základ svojho posolstva k 36. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov.
V nasledovných riadkoch by som chcel predostrieť jeden z pohľadov, ktorý nám môže pomôcť dať si zmysluplnú odpoveď na otázku “Prečo práve internet?” a provokáciu mysle priviesť k obohacujúcemu záveru.
Začal by som troška zo široka – od fóra, ktoré si apoštol Pavol nebojácne vybral za miesto ohlasovania v Aténach...
Predpokladám, že všetci sme slovo Areopág počuli ponajprv v kontexte Pavlových misijných ciest, v rámci ktorých pri druhej misijnej ceste Pavol navštívil i Atény, ktorých pýchou bol práve Areopág – miesto maximálnej koncentrácie vtedajšieho mozgového „trustu“ – pôvodne miesto najvyššieho súdu, no v tom čase i miesto mysliteľov, predstaviteľov tej najlepšej filozofickej tradície helénskej kultúry a zároveň zástancov celého vtedajšieho Panteónu. Miesto, ktoré bolo pre evanjelizátora Pavlových kvalít a apoštola národov nemalou výzvou zvestovať Ježiša ako Krista a Pána.
V sedemnástej kapitole Skutkov apoštolov môžeme veľmi jasne vidieť, ako si Pavol počínal: využil svoje vzdelanie, znalosť gréckej filozofie a kultúry, aby tak spôsobom vlastným zhromaždeným Aténčanom začal svoje zvestovanie. Vieme, ako to prebiehalo – Pavlovo priblíženie sa ich zmýšľaniu malo úspech: dali mu slovo a on mohol začať svoju evanjelizačnú reč. Kristovo zmŕtvychvstanie však bolo pre ľudí odchovaných mliekom platónskej filozofie prisilnou kávou a Pavol nakoniec končí fiaskom: „vypočujeme ťa o tom inokedy“ (Sk 17,32). I keď Písmo spomína, že niektorí predsa len uverili na jeho kázanie, bola to slabá náplasť na Pavlovo sklamanie, ktoré je krásne čitateľné v niektorých chvíľach ďalšieho Pavlovho misijného putovania (napr. 1Kor 2,1-5).
Avšak sejbu, ktorú Pavol vykonal v Areopágu, už nebolo možné zastaviť; či už on sám v ďalšom ohlasovaní, potom ďalší (napr. sv. Justín, predstavitelia alexandrijskej a antiochijskej školy, atď.) cez scholastickú filozofiu až po modernú multikulturálnu spoločnosť silne dopovanú akcelerovaným vedecko- technickým pokrokom, ktorý je výzvou pre nás...
Vo vedomí týchto skutočností Ján Pavol II. vo svojej encyklike Redemptoris missio o stálej platnosti misijného poslania poukazuje na moderné areopágy, ktoré sú priamou výzvou na permanentne platné pozvanie k misii ad gentes. Pápež Ján Pavol II. veľmi jasne definuje svet komunikácie ako prvý areopág súčasnosti, ktorý sa podstatne podieľa na vytváraní „global village“ – celosvetovej dediny, v rámci ktorej moderné komunikačné prostriedky presahujú rámec nástroja komunikácie a podieľajú sa na vytváraní nového kultúrneho kontextu – novej kultúry, techniky, vyjadrovania a psychológie vzťahov – jednoducho povedané na vytváraní niečoho, čo je predzvesťou informačnej spoločnosti1.
Od uvedenia tejto encykliky ubehlo takmer dvanásť rokov, počas ktorých sa svet informačných technológií vyvíjal neuveriteľným tempom. Dôvodne som použil termín informačné technológie, aby som sa zameral na podstatnú zložku tvoriacej sa informačnej spoločnosti, v ktorej nastáva komplexné preporodenie vnímania reality, relativizácia hodnôt, hlboké sociologické zmeny a celé spektrum pohľadov na informáciu od snahy urobiť z nej nástroj moci až po vízie kybernetického podsvetia (underground) a anarchie.
Na scénu prichádza i ďalší termín – kybernetický priestor (cyberspace2) – fiktívny priestor, v ktorom prebieha komunikácia medzi jednotlivými subjektami, ktoré sú však celkom reálne. S rozvojom internetu – veľmi zjednodušene povedané: celosvetovej počítačovej siete – sa tento priestor stáva súčasťou života čoraz väčšieho počtu obyvateľov tejto planéty. Súčasne však čím sofistikovanejšie sú internetové technológie, kvalitnejšie prepojenia a prehlbujúca sa počítačová gramotnosť, tým viac pojem kybernetického priestoru splýva s obsahom toho, čo zastrešuje internet.
Myslím, že smelo môžem povedať, že pre tú časť sveta, ktorej komunikačná infraštruktúra je, alebo bude na zodpovedajúcej úrovni, sa internet stáva areopágom – fórom moderného veku a tým aj – v pohľade apoštola Pavla – výzvou pre tých, ktorí ohlasujú umučeného a zmŕtvychvstalého Pána, v ktorého mene môže mať odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.
II. Za horizontom technického pokroku
I keď tento príspevok si nekladie za cieľ mapovanie a analyzovanie sociologických a etických problémov súčasného internetu, predsa však by som chcel načrtnúť čo len niekoľkými slovami jednotlivé aktuálne výzvy, ktorými sú:
- relativizácia priestoru a času:
psychologicky vnímanie času a priestoru podlieha veľkému tlaku možností modernej multimediálnej komunikácie, pričom prichádza až k redefinovaniu vzťahu človeka k priestoru a k času; - virtualizácia vzťahov, virtuálne komunity:
kybernetický priestor slúži nielen na sprostredkovanie reality, ale vytvára i imaginárne prostredie, ktoré už netvorí iba rovinu komunikácie, ale sa stáva „životným priestorom“; - relativizácia hodnôt:
nebezpečie náboženského i mravného relativizmu a individualistického konzumného prístupu; - celé spektrum postojov od ad-hokracie3 až po kvázi „hierarchiu“ internetu a byrokraciu;
- bezprecedentná dostupnosť prakticky čohokoľvek – od najtvrdšej pornografie, hlásania xenofóbie, ... až po ohlasovanie evanjelia a najväčšie diela ľudského ducha;
- permanentná technická revolúcia:
úžasná dynamika technického pokroku, s ktorou nestačí držať krok sociologický vývoj a korektná reakcia virtuálna; - veľká dynamika vývoja informačného prietoru
veľmi krátke trvanie informačných zdrojov a krátky cyklus výmeny informácií; - digitálne diferencovanie ľudstva(digital divide):
vytváranie nových rozdielov medzi ľuďmi na základe prístupu k informáciám, znalostiam a komunikačným možnostiam.
No nielen to – kybernetický priestor ako vlastný priestor informačnej spoločnosti sa borí so svojimi vlastnými mýtami:
- mytológia nesmrteľnosti, vecnosti a nezraniteľnosti;
- mýtus bezpečnosti, anonymity a súkromia;
- zosmiešnenie transcendentnosti.
Takto sa za horizontom technického pokroku po stupienkoch špecifických výziev a mýtov dostávame až k postmodernému axiómu – komunikácia je moc4 a postupnému uvedomovaniu si veľkej hodnoty vlastnenej informácie: pre mocných sa informácia stáva nástrojom moci, pre mnohých iných však nádejou slobody a možno i rozletu ducha.
I z uvedených výziev a mýtov môžeme vidieť, že sa vytvára nový kultúrny kontext, ktorý na spôsob vtáka Fénixa zo staroegyptskej mytológie povstáva nie z popola, ale z mediálneho multikulturálneho prostedia dneška.
III. Internet a Cirkev dnes
[Dokumenty Magistéria súvisiace s Internetom]
V priebehu posledných rokov, nadväzujúc na prorockú víziu pápeža z encykliky Redemptoris Missio, tvárou v tvár rozvoju informačných technológií a zárodkom informačnej spoločnosti, Pápežská rada pre spoločenské komunikačné prostriedky vydala viacero dokumentov, ktoré sa snažia osvetliť veľmi dynamický a tým i v určitých aspektoch problematický vývoj v tejto oblasti. Rád by som dal ctenému publiku do pozornosti aspoň dva z nich: Aetatis novae a Ethics in Communications.
V intenciách rastu dôležitosti a rozvoja internetu Pápežská rada vydala dva dôležité dokumenty, ktoré určitým spôsobom mapujú aktuálny stav, ozrejmujú postoje Cirkvi a ponúkajú základný náčrt ďalšieho, resp. nového pôsobenia v službe Evanjelia vzhľadom na internet:
Etika a internet5
Dokument Etika a Internet sa zameriava na základnú analýzu aktuálneho stavu, súčasné negatíva i pozitíva Internetu a z toho plynúce závery a odporúčania.
Internet je predstavený nielen ako nový, ale i ako mocný komunikačný prostriedok a vymoženosť modernej spoločnosti, ktorý môže byť či už využívaný v službe človeku, alebo zneužívaný na manipuláciu, nadvládu a mravnú skazu.
Dokument je svedectvom pohľadu Katolíckej cirkvi na Internet a zároveň vkladom do dialógu s ostatými zložkami spoločnosti na ceste čo najlepšieho využívania Internetu pre rozvoj ľudstva a podvihnutie morálnej úrovne spoločnosti.
Cirkev a internet6
Názov tohto dokumentu vyjadruje uhol pohľadu, pod ktorým sa Pápežská rada zamýšľa nad fenoménom internetu.
Ponajprv jasne definuje pozitívny postoj Cirkvi k moderným komunikačným prostriedkom, ktoré sú vnímané ako Božie dary. Od toho sa odvíja i úloha podporovať rozvoj a využívanie informačných technológií v službe spoločnosti s osobitným akcentom na solidaritu a spravodlivosť. Dokument Cirkev a Internet sa osobitným spôsobom zasadzuje za využívanie moderných technológií v procese novej evanjelizácie.
Osobitná pozornosť je venovaná možnostiam a výzvam, ktoré prináša internet v službe modernej spoločnosti a dialógu medzi jednotlivými kultúrami.
V službe spoločenstvu Cirkvi je samotný internet prezentovaný ako nástroj pre internú komunikáciu a výchovu občanov mediálneho veku, teda ako nástroj širokého spektra pastoračného pôsobenia pri plnom uvedomení si jeho hraníc a negatív.
Na ceste spoločenstva Cirkvi v ústrety ľuďom dnešného sveta Pápežská rada poukazuje na veľký potenciál tohto média ako v službe ohlasovania evanjelia, tak i v intenciách presadzovania spravodlivosti, mravnosti a solidarity.
Internet: nové fórum na ohlasovanie evanjelia7
Ako posledný z dokumentov by som chcel uviesť Posolstvo sv. otca Jána Pavla II. k 36. svetovému dňu spoločenských oznamovacích prostriedkov, ktorý bude 12. mája 2002.
Pápež Ján Pavol II. v pohľade na súčasný pokrok v informačných technológiách, veľký vplyv na rôzne aspekty modernej spoločnosti a predpovedanú skvelú budúcnosť pre internet, sa zamýšľa nad témou Internet: nové fórum na ohlasovanie evanjelia.
Podľa sv. otca kybernetický priestor predstavuje pre Cirkev výzvu, aby využívala jeho možnosti na ohlasovanie evanjelia vo vedomí, že internet nie je cieľom, ale prostriedkom. Internet sa tak stáva pozvaním pre evanjelizáciu metódami blízkymi tvoriacej sa informačnej kultúre a súčasne pozvaním pre hľadanie spôsobov, ako zabezpečiť praktický prechod kresťanov z virtuálneho sveta kybernetického priestoru do reálneho spoločenstva. Nezanedbateľným aspektom využívania je realizácia „doplnkových“ služieb komunikačných kanálov a informačných zdrojov pre vzdelávanie, kultúru a katechézu.
Toto všetko by sa malo stať súčasťou širokého spektra prostriedkov, ktoré by mali byť nápomocné človeku pri otváraní sa pre hlboký zážitok Boha v liturgii, vo sviatostnom živote a v službe lásky.
Pápež Ján Pavol II. sa v tomto posolstve venuje i niektorým problémom využívania internetu, ktorý ponúka množstvo znalostí, no neučí hodnotám, pričom radikálne redefinuje vzťah človeka k priestoru a k času. Osobitnou kapitolou je – vzhľadom na dynamiku vývoja, celosvetovú prístupnosť a niekedy i krátke trvanie informačných zdrojov – nebezpečie relativistického myslenia a niekedy i úniku od osobnej zodpovednosti a angažovanosti.
V službe evanjelizácie a v príprave pre rozmer osobného svedectva sv. otec končí posolstvo slovami: „vyzývam celú Cirkev, aby odvážne prekročila nový prah a ‘zatiahla na hlbinu’ v internetovej sieti, čím by významné spojenie evanjelia a kultúry mohlo aj dnes, podobne ako v minulosti, ukázať svetu Božiu slávu v tvári Ježiša Krista (2 Kor 4,6).“
IV. Kresťanské internetové projekty
Kresťanský internet – to znamená projekty, ktoré využívajú internetové technológie a súčasne vstupujú do tohto moderného areopágu s Pavlovým nadšením a túžbou hlásať Slovo – sú jasnou ukážkou dynamiky postupného rozvoja zviazaného so stále vzrastajúcim vnímaním reality a výziev internetu: rozvoj možno vidieť nielen na defilé už zaniknutých, existujúcich i pripravovaných kresťanských internetových projektov, ale i v postoji Magistéria vyjadrenom osobitne v jeho dokumentoch na základe vnímania skutočnosti vo svetle Božieho slova.
V súčasnosti by sa dalo hovoriť už o veľmi širokom spektre pôsobenia: od oficiálnych stránok jednotlivých súčastí Cirkvi, cez projekty špecificky zamerané na konkrétne oblasti, vlastné informačné kanály, stránky osobné i skupín vytváraných spoločnou špiritualitou či službou v Cirkvi, až po stránky, ktoré ašpirujú na označenie portál. A práve tomuto fenoménu by som chcel venovať poslednú časť svojho príspevku, pretože – ako sa zdá – práve portál je v súčasnosti tým nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné vytvárať a formovať virtuálne komunity, respektíve hľadať a realizovať prvé kroky v ústrety informačnej spoločnosti.
Pod označením portál možno rozumieť širokospektrálne informačné sídlo internetu, ktoré sa na základe toho, že ponúka širokú paletu služieb a informácií, stáva pre človeka prakticky vstupnou bránou internetu.
Portál je však nielen zbierkou rozličných informácií a služieb, ale ako spoločný menovateľ toho všetkého môže dávať a často krát i dáva celému súboru služieb – modernou terminológiou povedané – určitý „lifestyle“ (udáva životný štýl), pričom nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že tento udávajúci životný štýl zasahuje do roviny základných morálnych postojov a prezentovaného svetonázoru. Netreba ani zdôrazňovať tú skutočnosť, že prezentovaný svetonázor je u mnohých intenzívne navštevovaných portálov na míle vzdialený od životných postojov a pohľadu kresťana.
Odpoveďou kresťanského sveta je vznik niekoľkých kresťanských portálov s celosvetovou pôsobnosťou, ktoré majú skutočne impozantnú návštevnosť a veľmi širokú ponuku služieb a informácií zasahujúcich prakticky celé spektrum života. Za všetky stačí spomenúť dva: Catholic Exchange prevádzkuje katolícky portál www.e3mil.com [3] a Crosswalk.com, Inc. realizuje protestantský portál www.crosswalk.com [4] V obidvoch prípadoch sa jedná o veľké projekty, ktorých ročné náklady sa pohybujú rádovo v desiatkach miliónov dolárov. Ale stojí to za to...
Vo svojom príspevku som sa snažil načrtnúť niekoľko bodov z oblasti moderných informačných areopágov s osobitným zameraním na kybernetický priestor ako integrálnu súčasť tvoriacej sa informačnej spoločnosti, ktorá je výzvou pre ohlasovanie evanjelia i pre hľadanie adekvátnych spôsobov života kresťanov účastných tejto spoločnosti.
Nedá mi, než len zakončiť svoj príspevok zopakovaním slov Jána Pavla II. z Posolstva k 36. svetovému dňu spoločenských oznamovacích prostriedkov:
„Vyzývam celú Cirkev, aby odvážne prekročila nový prah a ‘zatiahla na hlbinu’ v internetovej sieti, čím by významné spojenie evanjelia a kultúry mohlo aj dnes, podobne ako v minulosti, ukázať svetu Božiu slávu v tvári Ježiša Krista“ (2 Kor 4,6).
Nech Pán žehná všetkých, ktorí pracujú pre tento cieľ!
..................................
1JÁN PAVOL II., Redemptoris Missio, Zvon, Praha 1994, str. 45-46
2Tento termín prvý raz použil sci-fi spisovateľ William Gibson v roku 1992 a odvtedy sa stal neoddeliteľnou súčasťou slovníka informatikov, sociológov a politikov zaoberajúcich sa prvkami informačnej spoločnosti.
3STERLING BRUCE, The Hacker Crackdown, Natura 12/1995-07/1996: “...skupiny ľudí spontánne vznikajúce naprieč tradičnou organizovanou štruktúrou pre riešenie konkrétneho problému, s významnou pomocou počítačom podporovaných expertíz, a opäť zanikajúce po jeho vyriešení...“
VACEK JIŘÍ, SKALICKÝ JIŘÍ, VOSTRACKÝ ZDENĚK, POTMĚŠIL JAROSLAV, Společnost, věda a technologie, ZČU, 1998: Z charakteristík spoločnosti znalostí: “Najlepším spôsobom organizácie nie je byrokracia, ale adhokracia. V ad hoc (k určitému účelu vytvorené) organizácii je každá organizačná zložka modulárna a disponibilná, každá laterálne interaguje s mnohými inými jednotkami. Rozhodnutia sú prijímané podľa okolností, nie štandartným spôsobom.”
http://www.kip.zcu.cz/kursy/svt/svt_www/2_soubory/2_7.html
4STERLING BRUCE, The Hacker Crackdown, Natura 12/1995-07/1996
http://www.penguin.cz/~mhi/crackdown/
5Porov. BOSÝ MÁRIO, Kresťanský internet na Slovensku – mapovanie a analýza, UK RKCMBF, Bratislava 2002, str. 31-32.
6Tamže, str. 29-31.
7http://www.kbs.sk/dokumenty/dok_papezov/Jan_Pavol_II/posolstva/masmedia2002.html
- Cirkev [6]
- Informačné technológie [7]
- Spoločnosť [8]