Aj farebný, aj rozmazaný, aj mrežovaný...,
taký je svet cez okno.

Môže mať teda veľa podôb, a pritom mu chýba tá najdôležitejšia.

Nie je reálny.

Konečne je ráno pred šiestou dosť svetla a dá sa fotiť.
Suť, (to je ten kopec vpravo), sa už zelenie
a príroda dýcha novými pľúcami.

Sú hradby, ktoré treba obnovovať
a sú hradby, ktoré treba rúcať.

Tie prvé sú postavené zo skál,

Niekto potrebuje k životu pevnú zem pod nohami.
Niekomu stačí držať sa nad vodou.

Sme takí, všelijakí.

Ale jedno máme spoločné.

Krása, prázdnota, úspech, bolesť.
Kvety, listy, plody, ostne.

Človek a príroda.

Rovnaký príbeh, rovnaký osud.

Každé mesto má svoju históriu, svoju atmosféru, svoje stavby.
Každý človek má svoje rozmýšľanie, svoje reakcie, svoje skutky.

Niekedy stačí kvapka vody a ovlaží vysušené pery.
Niekedy stačí kvapka dobrej vôle a zmenia sa naštrbené vzťahy.