Tak ako každý iný deň
vyšli dnes noviny,
vyjde dnes slnko,
pekári už rozviezli čerstvý chlieb,
nás možno ešte stále bolia staré rany...,

Fialky vedia, že je Veľkonočné obdobie, a tak sa treba obliecť do bieleho.

A my,
čo vieme?

Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“

Nedokonalá fotografia dokonalého Božieho stvorenia.
Sú za ňou desiatky (stovky?) ešte nedokonalejších,
ktoré boli jednoducho vymazané.

Potichučky rástli, s rachotom spadli.
Boli hodné obdivu a zároveň životu nebezpečné.

Cencúle.

V ľadovej jaskyni by sme ich opatrne obchádzali,

Štrbinou v ľade,
vždy potok svoje túžby žblnká.
Hovorí o nich svetu.
Kto si to všíma?
Kto sa nájde?
Na chvíľku zastať,
vypočuť. Máličko.