Komentáre na Kvetnú nedeľu

KVETNÁ NEDELA

(ak sa koná procesia)

Na úvod

Tento komentár treba predniesť ešte pred začatím obradov. Môže sa použiť aj ako krátka homília po evanjeliu pred procesiou. Komentátor nemá byť na ambóne (VSRM 68, a).

Drahí bratia a sestry, týždeň pred Veľkou nocou, ktorý práve začíname, sa nazýva Veľkým týždňom. Veľkým preto, lebo v ňom slávime veľké tajomstvo nášho vykúpenia. Celý je zasvätený spomienke na utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista.
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, teda dnes, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
Obrady dnešnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema – tú si pripomenieme slávnostnou procesiou, pri ktorej budú posvätené ratolesti – bahniatka, a zo svätej omše, zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia.
V spomienke na Pánov vstup do Jeruzalema sa sprítomňuje udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Pánov vstup do Jeruzalema z Olivovej hory si odpradávna pripomíname slávnostnou procesiou, ktorou my, veriaci, slávime túto udalosť, pričom napodobňujeme zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi a nadšene volali: „Hosanna!“ Vítame teda Krista – Mesiáša ako nášho Kráľa.
Vo svätej omši sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Aj tu vidíme Krista, Kráľa mučeníkov.
Sú to dva pohľady na veľkonočné tajomstvo: Kristus, náš Kráľ, ktorého Duch Svätý pomazal olejom veleby za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, a ktorému dnes Jeruzalemčania, najmä deti a mládež, volajú na slávu, vystupuje dnes do Jeruzalema, aby na oltári kríža obetoval seba samého a aby ako kráľ na kríži pritiahol k sebe všetkých. „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno“ (Flp 2, 8-10a), aby on odovzdal Otcovi „kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na Kvetnú nedeľu máme z konca 4. storočia (okolo roku 390) v diele „Púť Silvie Etérie“. V ňom sa opisuje, ako sa kresťania popoludní zhromaždili na Olivovej hore, kde sa spievali hymny, antifóny, čítali sa čítania a prednášali modlitby. Okolo piatej hodiny popoludní sa čítalo evanjelium o Pánovom vstupe do Jeruzalema a potom sa utvoril sprievod z Olivovej hory do mesta. Biskup predstavoval Ježiša, veriaci mali v rukách palmové a olivové ratolesti. Pred biskupom spievali hymny a antifóny a opakovali: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Autor diela zvlášť vyzdvihuje účasť detí: „A všetky deti, čo sú na týchto miestach, aj tie, ktoré nemôžu ešte chodiť, lebo sú útle, a ktoré rodičia nesú v náručí, všetci majú ratolesti – jedni palmové, iní olivové, a tak sprevádzajú biskupa, ako voľakedy uvádzali Pána.“
Ozdobený nezahalený kríž, ktorý sa ponesie na čele procesie, predstavuje Krista ako večného Kráľa. Palmové ratolesti, u nás bahniatka, sú symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou a zároveň sú znakom čnostného života. Keď ich kňaz pokropí svätenou vodou, stanú sa sväteninami, ktoré nám na orodovanie Cirkvi sprostredkujú mnohé milosti, najmä ochranu tela a duše, hojnosť Božieho požehnania a odvrátenie všetkých protivenstiev. Odložme si ich preto doma na dôstojné miesto.
Nech nás táto procesia pobáda k tomu, aby sme aj svojím životom išli v ústrety tomu, ktorý nás vyslobodil z hriechu a ktorý nás očakáva vo večnom kráľovstve. Nech nám pripomína, že tak ako Kristus trpel pred dvetisíc rokmi, trpí aj dnes. A ako ho teraz oslavujú naše srdcia a ústa, tak nech ho velebia aj naše skutky. Keď procesia príde do kostola, obraz oslavy Pána sa zmení na obraz jeho utrpenia.
*(Chcem poprosiť vás všetkých, čo stojíte uprostred kostola, aby ste uvoľnili miesto pre procesiu, ktorá tade bude prechádzať).

Pred modlitbou dňa

Tento príhovor prednesie komentátor rýchlejšie, aby kňaz mohol po pobozkaní oltára pokračovať modlitbou dňa.
Teraz bude nasledovať druhá časť dnešných obradov – svätá omša, ktorú kňaz začne modlitbou dňa a ktorú už citeľne prelína smútok, charakteristický pre Veľký týždeň. Touto modlitbou prechádza liturgia do tajomstva umučenia a smrti nášho Pána, Kráľa na kríži. Vykupiteľ vstúpil v sláve do Jeruzalema, aby tam trpel a v bezbrannom ponížení a bolestiach odčinil hriechy sveta. Modlitba je pokornou a skrúšenou prosbou, ktorá sa vynára z hĺbky srdca pri rozjímavom pohľade na kríž na Kalvárii. Aký je človek?! Hľa: Hosanna a Ukrižuj!

Pred prvým čítaním

Prvé čítanie nám hovorí o Božom služobníkovi, ktorý je vzorom dokonalého učeníka, proroka, a ktorý počúva Božie slovo a plní Božiu vôľu. Posmievajú sa mu, ale on neprotestuje; má istotu, že plní zámer spásy. Táto časť Izaiášovho proroctva o Spasiteľovom utrpení je treťou piesňou o Pánovom služobníkovi.
V responzóriovom žalme budeme počuť bôľne náreky nášho Spasiteľa, ktoré žalmista prorocky zachytáva už pred tisíc rokmi. Tento žalm veľmi jasne dokazuje inšpiráciu Ducha Svätého.

Pred druhým čítaním

Božská prirodzenosť je zastretá v ľudskej prirodzenosti sluhu. Ježiš Kristus, Boží Syn, sa uponížil až na smrť na kríži. Bol poslušný vôli Otca i vôli mocných tohto sveta. Obetuje svoj život na kríži. Preto ho Boh povýšil a urobil Pánom nad mocnými, nad časmi a svetmi. Je najvyšším Pánom i podľa ľudskej prirodzenosti. A po uponížení, po poslušnosti, príde vzkriesenie.

Pred evanjeliom

Teraz budú nasledovať pašie. Je to časť z evanjelia o Pánovom umučení. Nie je to správa akoby o veci vzdialenej; musíme v sebe znovu cítiť, že Kristus trpel za nás. On nás videl pred sebou a teraz sa nám prihovára svojím slovom. Počas pašií môžu starší a telesne slabší sedieť.
Pri oznámení, že Pán Ježiš vydýchol, si všetci na znak úcty a vďaky kľakneme.

Pred svätým prijímaním

Tento komentár treba predniesť až po prvom verši piesne na prijímanie; pretože cez prijímanie kňaza má byť pieseň (VSRM 119).
Možno ho prečítať aj pred prefáciou; vtedy ho má predniesť sám celebrant.

Spasiteľ, poslušný až na smrť, prijal kalich utrpenia, no svojím bolestným zadosťučinením na kríži ho premenil na kalich spásy. Bude v ňom duchovný nápoj – Kristova krv. Kristovo „telo, obetované za nás, je duchovný pokrm, ktorý nás posilňuje, a jeho krv, vyliata za nás, je duchovný nápoj, ktorý nás očisťuje“ (prefácia o Eucharistii I.). Keď prijímam Kristovo telo, prijímam aj jeho krv, lebo telo osláveného Krista je živé telo Boha a človeka. Duša Kristova, posväť ma... telo Kristovo, spas ma... krv Kristova, opoj ma... opoj ma láskou ku Kristovi. Nech ma posvätný chlieb z neba posilní a upevní vo viere a nádeji.


KVETNÁ NEDELA

(ak sa koná slávnostný vstup)

Na úvod

Tento komentár treba predniesť ešte pred začatím obradov. Môže sa použiť aj ako krátka homília po evanjeliu pred procesiou. Komentátor nemá byť na ambóne (VSRM 68, a).
Drahí bratia a sestry, týždeň pred Veľkou nocou, ktorý práve začíname, sa nazýva Veľkým týždňom. Veľkým preto, lebo v ňom slávime veľké tajomstvo nášho vykúpenia. Celý je zasvätený spomienke na utrpenie a smrť nášho Pána Ježiša Krista.
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, teda dnes, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení.
Obrady dnešnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema – tú si pripomenieme slávnostným vstupom, pri ktorom budú posvätené ratolesti – bahniatka, a zo svätej omše, zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia.
V spomienke na Pánov vstup do Jeruzalema sa sprítomňuje udalosť, ktorú opisujú všetci štyria evanjelisti. Pánov vstup do Jeruzalema z Olivovej hory si odpradávna pripomíname slávnostnou procesiou alebo slávnostným vstupom, ktorým my, veriaci, slávime túto udalosť, pričom napodobňujeme zvolania a gestá hebrejských detí, ktoré vyšli v ústrety Pánovi a nadšene volali: „Hosanna!“ Vítame teda Krista – Mesiáša ako nášho Kráľa.
Vo svätej omši sa prednášajú pašie – časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Aj tu vidíme Krista, Kráľa mučeníkov.
Sú to dva pohľady na veľkonočné tajomstvo: Kristus, náš Kráľ, ktorého Duch Svätý pomazal olejom veleby za večného kňaza a kráľa všetkých svetov, a ktorému dnes Jeruzalemčania, najmä deti a mládež, volajú na slávu, vystupuje dnes do Jeruzalema, aby na oltári kríža obetoval seba samého a aby ako kráľ na kríži pritiahol k sebe všetkých. „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno“ (Flp 2, 8-10a), aby on odovzdal Otcovi „kráľovstvo spravodlivosti, lásky a pokoja“.
Najstaršiu zachovanú zmienku o procesii na Kvetnú nedeľu máme z konca 4. storočia (okolo roku 390) v diele „Púť Silvie Etérie“. V ňom sa opisuje, ako sa kresťania popoludní zhromaždili na Olivovej hore, kde sa spievali hymny, antifóny, čítali sa čítania a prednášali modlitby. Okolo piatej hodiny popoludní sa čítalo evanjelium o Pánovom vstupe do Jeruzalema a potom sa utvoril sprievod z Olivovej hory do mesta. Biskup predstavoval Ježiša, veriaci mali v rukách palmové a olivové ratolesti. Pred biskupom spievali hymny a antifóny a opakovali: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“ Autor diela zvlášť vyzdvihuje účasť detí: „A všetky deti, čo sú na týchto miestach, aj tie, ktoré nemôžu ešte chodiť, lebo sú útle, a ktoré rodičia nesú v náručí, všetci majú ratolesti – jedni palmové, iní olivové, a tak sprevádzajú biskupa, ako voľakedy uvádzali Pána.“
Ozdobený nezahalený kríž, ktorý sa ponesie na čele procesie, predstavuje Krista ako večného Kráľa. Palmové ratolesti, u nás bahniatka, sú symbolom Kristovho víťazstva nad hriechom a smrťou a zároveň sú znakom čnostného života. Keď ich kňaz pokropí svätenou vodou, stanú sa sväteninami, ktoré nám na orodovanie Cirkvi sprostredkujú mnohé milosti, najmä ochranu tela a duše, hojnosť Božieho požehnania a odvrátenie všetkých protivenstiev. Odložme si ich preto doma na dôstojné miesto.
Nech nás teda tento slávnostný vstup pobáda k tomu, aby sme aj svojím životom išli v ústrety tomu, ktorý nás vyslobodil z hriechu a ktorý nás očakáva vo večnom kráľovstve. Nech nám pripomína, že tak ako Kristus trpel pred dvetisíc rokmi, trpí aj dnes. A ako ho teraz oslavujú naše srdcia a ústa, tak nech ho velebia aj naše skutky. Keď procesia príde do kostola, obraz oslavy Pána sa zmení na obraz jeho utrpenia.
*(Chcem poprosiť vás všetkých, čo stojíte uprostred kostola, aby ste uvoľnili miesto pre slávnostný sprievod, ktorý tade bude prechádzať).

Pred modlitbou dňa

Tento príhovor prednesie komentátor rýchlejšie, aby kňaz mohol po pobozkaní oltára pokračovať modlitbou dňa.
Teraz bude nasledovať druhá časť dnešných obradov – svätá omša, ktorú kňaz začne modlitbou dňa a ktorú už citeľne prelína smútok, charakteristický pre Veľký týždeň. Touto modlitbou prechádza liturgia do tajomstva umučenia a smrti nášho Pána, Kráľa na kríži. Vykupiteľ vstúpil v sláve do Jeruzalema, aby tam trpel a v bezbrannom ponížení a bolestiach odčinil hriechy sveta. Modlitba je pokornou a skrúšenou prosbou, ktorá sa vynára z hĺbky srdca pri rozjímavom pohľade na kríž na Kalvárii. Aký je človek?! Hľa: Hosanna a Ukrižuj!

Pred prvým čítaním

Prvé čítanie nám hovorí o Božom služobníkovi, ktorý je vzorom dokonalého učeníka, proroka, a ktorý počúva Božie slovo a plní Božiu vôľu. Posmievajú sa mu, ale on neprotestuje; má istotu, že plní zámer spásy. Táto časť Izaiášovho proroctva o Spasiteľovom utrpení je treťou piesňou o Pánovom služobníkovi.
V responzóriovom žalme budeme počuť bôľne náreky nášho Spasiteľa, ktoré žalmista prorocky zachytáva už pred tisíc rokmi. Tento žalm veľmi jasne dokazuje inšpiráciu Ducha Svätého.

Pred druhým čítaním

Božská prirodzenosť je zastretá v ľudskej prirodzenosti sluhu. Ježiš Kristus, Boží Syn, sa uponížil až na smrť na kríži. Bol poslušný vôli Otca i vôli mocných tohto sveta. Obetuje svoj život na kríži. Preto ho Boh povýšil a urobil Pánom nad mocnými, nad časmi a svetmi. Je najvyšším Pánom i podľa ľudskej prirodzenosti. A po uponížení, po poslušnosti, príde vzkriesenie.

Pred evanjeliom

Teraz budú nasledovať pašie. Je to časť z evanjelia o Pánovom umučení. Nie je to správa akoby o veci vzdialenej; musíme v sebe znovu cítiť, že Kristus trpel za nás. On nás videl pred sebou a teraz sa nám prihovára svojím slovom. Počas pašií môžu starší a telesne slabší sedieť.
Pri oznámení, že Pán Ježiš vydýchol, si všetci na znak úcty a vďaky kľakneme.

Pred svätým prijímaním

Tento komentár treba predniesť až po prvom verši piesne na prijímanie; pretože cez prijímanie kňaza má byť pieseň (VSRM 119).
Možno ho prečítať aj pred prefáciou; vtedy ho má predniesť sám celebrant.

Spasiteľ, poslušný až na smrť, prijal kalich utrpenia, no svojím bolestným zadosťučinením na kríži ho premenil na kalich spásy. Bude v ňom duchovný nápoj – Kristova krv. Kristovo „telo, obetované za nás, je duchovný pokrm, ktorý nás posilňuje, a jeho krv, vyliata za nás, je duchovný nápoj, ktorý nás očisťuje“ (prefácia o Eucharistii I.). Keď prijímam Kristovo telo, prijímam aj jeho krv, lebo telo osláveného Krista je živé telo Boha a človeka. Duša Kristova, posväť ma... telo Kristovo, spas ma... krv Kristova, opoj ma... opoj ma láskou ku Kristovi. Nech ma posvätný chlieb z neba posilní a upevní vo viere a nádeji.

__________

Komentáre k Veľkému týždňu a k veľkonočnému trojdniu

Komentáre spracovali bohoslovci Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre ako prílohu k dielu Kvetná nedeľa a Veľkonočné trojdnie.

*Pozn.: Slová v zátvorkách sa môžu podľa okolností vynechať alebo zameniť.

© Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra 1998

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu