STREDA VEĽKÉHO TÝŽDŇA
Na úvod
Drahí bratia a sestry, vítam vás na dnešných bohoslužbách. Rímska štácia dnešného liturgického zhromaždenia je v bazilike Santa Maria Maggiore. Omšové texty obsahujú myšlienku na Pánovo utrpenie, no nechýbajú motívy Pánovho víťazstva a zmŕtvychvstania. Za krížom, na ktorom nás Pán vykúpil a oslobodil od nepriateľa, diabla, žiari nám silueta zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý sa stáva Pánom nad všetkými.
Pred prvým čítaním
V dnešnom čítaní budeme počuť tretiu pieseň o Božom služobníkovi. Izaiáš predstavuje Božieho Služobníka, ktorý hrdinsky znáša utrpenie. Nebojí sa, že padne. „Pán Boh mi pomáha“ – to je istota tohto Božieho Služobníka, ktorý sa v utrpení celkom oddáva Otcovi, lebo on ho po nespravodlivom odsúdení oslávi. Túto istotu však majú mať i Ježišovi učeníci a máme ju mať i my.
V responzóriovom žalme, ktorý je mesiášsky, dáva žalmista do úst Krista slová plné bôľu a predpovedá, ako ho budú napájať octom, no potom sa žalm napĺňa nádejou na víťazstvo.
Pred evanjeliom
Posledná večera Ježiša s jeho učeníkmi bola večerou veľkonočnou. Ježiš však voľbou dňa a spôsobom slávenia ukazuje, že už nechce sláviť starú Veľkú noc. „Môj čas je blízko,“ hovorí; čo znamená, že starý čas sa končí. Ježišovi spolustolovníci nemohli pochopiť toto posolstvo, ale poveľkonočné spoločenstvo veriacich už vedelo, že to bola hodina určená Bohom, hodina smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista (porov. Jn 12, 23. 27). Ježiš ide v ústrety tejto hodine vo vedomej a dobrovoľnej poslušnosti. Hodina Poslednej večere je zatônená Judášovou zradou, ale Ježiš ide cestou ku krížu nie preto, že ho Judáš zradil, ale preto, že to tak preňho určil Otec. Prosme Boha o milosť, aby sme nikdy neopakovali zradné Judášovo gesto.
Pred svätým prijímaním
Tento komentár treba predniesť až po prvom verši piesne na prijímanie; pretože cez prijímanie kňaza má byť pieseň (VSRM 119).
Možno ho prečítať aj pred prefáciou; vtedy ho má predniesť sám celebrant.
Kristus „ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20). Ježišu, nebeský Otec ťa vydal za mňa, za nás všetkých. Ty sám si sa vydal za mňa. „Ozaj zázračná výmena: Pán sa vydáva za sluhu, Boh za človeka, Stvoriteľ za tvora, Nevinný za hriešnika“ (sv. Bonaventúra). Kto som ja, Pane, že si sa vydal za mňa, že mi chceš slúžiť a položiť svoj život za mňa?!
Plnosť lásky, akou sa máme navzájom milovať, Pán definoval slovami: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ Z toho vyplýva, čo hovorí ten istý evanjelista Ján vo svojom liste: „Ako Kristus položil svoj život za nás, tak aj my sme povinní dávať svoj život za bratov;“ teda vzájomne sa milovať, ako on miloval nás, keď za nás položil svoj život (sv. Augustín). Pane, daj, aby sme vždy žili pod ochranou tvojej Matky, tešiteľky utrápených, a posilňovali zarmútených tou útechou, ktorou nás ty posilňuješ.
Alebo:
„Pane, večný Učiteľ a Lekár! Tvoja krv je liekom, ktorý nám zadarmo ponúkaš na vyliečenie našich duší. Teba to stálo trpké umučenie a smrť na kríži. Mňa to nestojí nič, iba pripraviť sa a prijať ho. Ty mi ho dávaš hneď a uzdravuješ moje choroby. Bože môj, ty ma chceš oslobodiť a uzdraviť. A len to žiadaš, aby som ti ukázal so slzami a s bolesťou svoje biedy a choroby. Pane, moja duša je chorá. Tu, Pane, sú moje hriechy a moja bieda! Niet hriechu a choroby duše i ducha, na ktorú by si nebol dal dostačujúci liek, a za ktorú by si nebol zadosťučinil svojou smrťou. Všetka moja spása a radosť je teda v tebe, ukrižovaný Kriste. Nech som v akomkoľvek položení, už nikdy neodvrátim svoj pohľad od tvojho kríža“ (bl. Angela z Foligna).
__________
Komentáre k Veľkému týždňu a k veľkonočnému trojdniu
Komentáre spracovali bohoslovci Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre ako prílohu k dielu Kvetná nedeľa a Veľkonočné trojdnie.
*Pozn.: Slová v zátvorkách sa môžu podľa okolností vynechať alebo zameniť.
© Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra 1998
