VEĽKÝ PIATOK

Na úvod

Tento komentár treba predniesť ešte pred začatím obradov.
Drahí bratia a sestry, vítam vás v Božom chráme. V dnešných obradoch si pripomenieme Pánovo utrpenie, ktoré sa začalo v Getsemanskej záhrade, až po jeho umučenie a smrť na kríži.
Dnes sa podľa pradávnej tradície Cirkvi nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš – na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Jeho smrť nám pripomína aj dnešná liturgická farba – farba krvi.
Cirkev nás teda v dnešný deň upriamuje iba na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci – aby sme žili z ovocia Kristovej smrti, ako hovorí sv. Pavol.
Dnešná liturgia pozostáva z troch častí: z bohoslužby slova, z poklony svätému krížu a zo svätého prijímania. Na začiatku ľutujeme, že aj my sme prispeli svojimi hriechmi k utrpeniu Pána Ježiša. Na znak toho si kňaz pred oltárom ľahne na tvár. Robí to v hlbokej pokore pred svojím Pánom, ktorý je až do prachu zeme pokorený a potupený.
My si pritom všetci kľakneme a v tichu budeme prosiť každý za seba, aby nám Pán odpustil. Súčasne mu aj poďakujme za lásku k nám, veď táto láska ho priviedla na kríž.

Pred prvým čítaním

Teraz nasleduje bohoslužba slova. V prvom čítaní si vypočujeme štvrtú pieseň o Božom služobníkovi od proroka Izaiáša. Voláme ho evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o budúcom Mesiášovi. On už sedemsto rokov pred Kristom zachytáva Božie zjavenie o budúcom Vykupiteľovi. Čítanie začína rečou Boha, pokračuje rečou proroka k ľudu a končí opäť rečou Boha. Zmysel tejto piesne sa výrazne spĺňa na Ježišovi Kristovi. On je tým mužom bolestí. On vzal na seba naše viny. Jeho smrť bola preňho cestou k povýšeniu a nám priniesla vyslobodenie, záchranu a život.

Pred druhým čítaním

Aby Boh Syn vykúpil hriešne ľudstvo, vzal na seba ľudské telo. Žil na zemi medzi ľuďmi ako jeden z nás, a preto dobre chápe naše problémy, starosti i slabosti. Môžeme sa naňho neustále s dôverou obracať, ako nás o tom uisťuje aj autor Listu Hebrejom.
Nesmieme však pritom zabúdať na bolestný ráz nášho vykúpenia. Je to utrpenie a smrť Božieho Syna na kríži, jeho poslušnosť a modlitba, ktorú Otec vypočul. Ježišovo jedinečné postavenie je práve v tom, že je Božím Synom a zároveň aj jedným z nás. On, hoci bol bez hriechu, vzal na seba naše hriechy. Je „zároveň kňazom, oltárom i obetným Baránkom“ (V. veľkonočná prefácia).

Pred evanjeliom

Pašie – dejiny Pánovho umučenia, ktoré budú o chvíľu nasledovať, nie sú len správou; sú aj výkladom a zvestovaním. Správa nehovorí len o tom, čo sa stalo, ale prečo sa to stalo. Evanjelista Ján jasne hovorí, že Ježiš sa dobrovoľne vydal na smrť. Obetuje sa za nás, aby nás vykúpil a zachránil. Ježiš umiera práve v hodine, keď sa v chráme zabíjali baránky na veľkonočnú večeru. Ježiš je tým pravým veľkonočným Baránkom a jeho krv je cenou našej spásy. V liturgii sme nielen poslucháčmi, ale aj účastníkmi týchto udalostí, ktoré nám táto liturgia sprítomňuje.
Po včerajších udalostiach pri Poslednej večeri Pán Ježiš odchádza s apoštolmi do Getsemanskej záhrady, aby sa tam pomodlil. Pozorne sledujme ďalší vývin udalostí a pozorujme, čo všetko Pán pre nás podstúpil.
Pri počúvaní pašií môžu starší a zdravotne slabší sedieť. Pri oznámení, že Pán Ježiš odovzdal svojho ducha, si všetci na znak vďaky na chvíľu kľakneme.

Po homílii

Teraz bude nasledovať slávnostná modlitba veriacich. Je dlhšia a pochádza od prvých kresťanov. Budeme v nej prosiť nášho nebeského Otca za Cirkev, jej predstavených i za všetkých jej členov, za svetských predstaviteľov, za nekresťanov i neveriacich, za celý svet. Veď Pán Ježiš zomrel za všetkých ľudí, i za tých, ktorí ho nemilujú alebo nepoznajú. Všetci cez túto modlitbu budeme stáť.
*(Na výzvu diakona „Kľaknime si“ si všetci kľakneme a na jeho výzvu „Vstaňte“ sa opäť všetci postavíme).

Po modlitbe veriacich

A teraz nasleduje druhá časť dnešnej bohoslužby – poklona svätému krížu.
Kríž je znakom spásy. Na kríži sa Pán Ježiš za nás obetoval, na kríži vykúpil ľudstvo z otroctva hriechu. Preto máme kríž vo zvláštnej úcte. Je v každom kostole, takmer v každej domácnosti a mnohí z nás ho nosia stále pri sebe, aby im pripomínal Ježišovu lásku k nám.
Dnes si osobitne pripomíname Kristovu vykupiteľskú smrť na dreve kríža, a preto dnes preukazujeme krížu zvláštnu úctu.
Teraz sa k oltáru prinesie zahalený kríž a kňaz ho bude postupne odhaľovať, pričom zaintonuje výzvu Hľa, drevo kríža. Organista so spevákmi odpovie Poďme, pokloňme sa. To sa bude opakovať trikrát. Aj my sa môžeme pripojiť k spevu. Po každej odpovedi si pokľakneme a na chvíľu zotrváme v tichej adorácii. Následne si kríž uctí bozkom a pokľaknutím najprv kňaz s asistenciou a potom kňaz vyzdvihne kríž na spoločnú poklonu pre všetkých. Osobitne si ho potom môžeme uctiť po obradoch.
Kto si dnes zbožne uctí svätý kríž, môže za obvyklých podmienok získať úplné odpustky. Od odhalenia kríža až po zajtrajšie obrady Veľkonočnej vigílie si na znak osobitnej úcty pred krížom kľakáme tak, ako aj pred svätostánkom.

Pred svätým prijímaním

Stojíme pri Ježišovom kríži. Ako Mária a Ján sme svedkami jeho obetnej smrti. „Vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť tento kalich, zvestujte Pánovu smrť, kým nepríde“, hovorí nám sv. Pavol (1 Kor 11, 26). Jeme teda spásonosné ovocie stromu kríža.
Svojou vykupiteľskou obetou nám Kristus opäť získal večný život, ktorý sme stratili Adamovým hriechom. Zálohom tohto večného života je účasť na obetnej hostine Kristovho kríža. On sám hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má v sebe večný život.“
Preto teraz Cirkev všetkých nás, ktorí sme si zbožne pripomenuli Kristovu obetu na kríži – obetu veľkonočného Baránka, pozýva aj na jeho hostinu.

Po modlitbe po prijímaní

Veľkonočný čas je časom milosti. V tomto čase máme možnosť duchovne pookriať a prehĺbiť svoj vzťah k Spasiteľovi, predovšetkým v dobrej modlitbe. Je dobré, ak si každý z nás dnes i v priebehu zajtrajšieho dňa nájde čas a príde sa pomodliť k Božiemu hrobu. Treba nám odprosiť Krista za svoje hriechy, ktorými sme mu spôsobili toľké utrpenie. Súčasne nám treba ďakovať za jeho veľkú lásku k nám, ktorá ho doviedla až k obete vlastného života. Nesmieme pritom zabudnúť, že naša pozornosť nemá byť upriamená na peknú výzdobu v Božom hrobe, ani sochu ležiaceho Krista, ale na Najsvätejšiu sviatosť, ktorá je pamiatkou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania.
Zajtrajšia slávnosť vigílie Pánovho zmŕtvychvstania začne o .... hodine.
*(Pripomínam, aby ste si nezabudli priniesť sviečky. Zároveň prosím vás všetkých, čo vydržíte počas zajtrajších obradov stáť a nepotrebujete si obsadiť miesto, aby ste sa zhromaždili vonku *(vedľa kostola pri sakristii) okolo ohňa, od ktorého sa zažne veľkonočná svieca – paškál. Tam sa začnú obrady Veľkonočnej vigílie a všetci sa môžu potom pripojiť k slávnostnému sprievodu, ktorý vojde hlavným vchodom do kostola).
Teraz kňaz v sprievode prenesie Oltárnu sviatosť k Božiemu hrobu na poklonu, kde bude vystavená až do .... hodiny.

__________

Komentáre k Veľkému týždňu a k veľkonočnému trojdniu

Komentáre spracovali bohoslovci Kňazského seminára svätého Gorazda v Nitre ako prílohu k dielu Kvetná nedeľa a Veľkonočné trojdnie.

*Pozn.: Slová v zátvorkách sa môžu podľa okolností vynechať alebo zameniť.

© Kňazský seminár sv. Gorazda, Nitra 1998