"Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom." (Jn 6,56)
Ten, kto ostáva v tebe, "prináša veľa ovocia." Ovocia, podľa ktorého má byť tvoj učeník, ten, čo ostáva v tebe, rozpoznateľný. Prinášať ovocie sebaobetujúcej lásky žiada veľa námahy. Preto je tak dôležité vzájomné prebývanie - "ostáva vo mne a ja v ňom" - ty vo mne a ja v tebe.

Zdá sa mi pochopiteľnejšie, že ty ostávaš vo mne, že chceš vo mne konať. Prebývaš vo mne, lebo do mňa vstupuješ v Eucharistii, lebo si ma stvoril na svoj "obraz a podobu." Ale ako ja môžem prebývať v tebe? Azda môžem zakúsiť božstvo tak, ako ty zakúšaš človečenstvo? Ty do mňa vstupuješ, ale ako ja môžem vstúpiť do teba? Musí sa to dať, lebo cesta lásky predsa nie je jednosmerka, dá sa po nej ísť od osoby k osobe oboma smermi...

Ak sa teda nejakým spôsobom dá "vstúpiť do teba" a "zakúsiť Božstvo", tak je to možné jedine skrze Eucharistiu. Pane, toto je naozaj spôsob hodný Boha a Božskej Lásky! Nemôžem sa ti dať za pokrm tak, ako sa ty dávaš mne, ale môžem sa ti celkom vydať tak, ako sa ty ponúkaš mne a bratom. Ty sa mnou nemôžeš nasýtiť a predsa ti môžem byť na radosť, keď sa stanem "stráviteľným" pokrmom lásky - z lásky k tebe pre bratov. Nemôžem do teba vstúpiť tak, ako ty vstupuješ do mňa a predsa ma "obklopuješ spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku." Nie som v tebe podstatne a predsa mám na tvojej podstate účasť. Veď existujem len vďaka spojeniu s ňou. A ty si všade okolo mňa. Nevstupujem do teba, no nie je možné, aby som vystúpil mimo teba, pretože by som zanikol. Tvoja láska ma udržuje v bytí, dáva mi jestvovať. Preto čím viac z nej čerpám, tým viac som. Nie že by som bol väščí v absolútnom zmysle, ale skrze tvoju Lásku a v nej som dokonalejší a čím viac som zjadnotený s tebou, tým viac sa vo mne tvoja Láska stáva odobou, stáva sa mojou osobou, tým viac sa ja sám stávam láskou. Áno, čím viac milujem, tým viac som.