Ani som neplánoval takto, ale... presne toľký je tento môj. Písal som o všeličom. Veď posúďte sami.

Už minulú zimu som si lámal hlavu, kde uskladním drevo. Nebolo ho veľa. Posledná dávka tuším 7 kubíkov a z toho sme ešte aj tak dosť spálili. Drevo nachystané od minulého roku napokon našlo svoje miesto v bývalej práčovni. Ale...

Z prievidzského farského časopisu Bartolomej ma poprosili o rozhovor o ruženci. S láskavým zvolením redakcie tento rozhovor ponúkam aj tu:

Kedysi bol u nás diakonom, teraz pôsobí ako kňaz v ďalekom Albánsku. Tomáš Kuník však zostáva s našou farnosťou v kontakte i naďalej. V krátkom rozhovore nás obohatí o svoj pohľad na modlitbu ruženca.

Tieto litánie boli zostavené jednou sestrou karmelitánkou v Albánsku, v kláštore sv. Michala Archanjela. Nech prinesú hojné duchovné ovocie...

K biskupovi kľačiacemu pred bohostánkom sa pridal mladý kňaz. Vyzeral unavený. Nie kňaz, biskup. Kňaz pôsobil isto. Možno až príliš. A možno to bolo len pre jeho vek. Práve skončil krstnú náuku a zjavne sa neponáhľal na večeru. Modlili sa každý sám a predsa spolu.

Poznáte to. Rady od nevidím do nepočujem, od pondelka až po dvere spovednice. Novokňaz by sa možno aj chcel zľaknúť pri pohľade na tú zbierku hriešnikov. Kňaz, čo má trošku skúsenosti vie, že zasa bude tŕpnuť, kam až dokáže zájsť slobodná ľudská vôľa bez Božej ruky. Taký, čo má ešte trošku viac "odspovedané" očakáva, ako bude žasnúť nad Božím Milosrdenstvom...

Nervy! Tretíkrát zničení ako frontoví vojaci, tretíkrát páchnuci ako stádo tibetských kôz, tretíkrát sklamaní ako krtko keď narazí na betón... Takto nejako sme sa cítili, keď sme tesne pred západom slnka zhodnotili, že tých 300 výškových metrov už nedáme a treba sa vrátiť. K autu sme došli tesne po polnoci za striedmeho svetla čeloviek.