„Nebojte sa!“
Kristus sa mnohokrát obrátil s touto výzvou na ľudí, ktorých stretával. Toto povedal anjel Márii: „Neboj sa...“ (Lk 1,30). To isté povedal Jozefovi: „...neboj sa...“ (Mt 1,25). Kristus to hovoril pri rôznych príležitostiach apoštolom, Petrovi, a to najmä po svojom zmŕtvychvstaní. Zdôrazňoval: „ Nebojte sa!“ Naozaj cítil, že mali strach. Neboli si istí, či ten, koho videli, bol ten istý Kristus, ktorého poznali. Boli plní strachu, keď ho videli zatknutého a ešte väčšmi sa zľakli, keď sa im po zmŕtvychvstaní zjavil.
Čoho sa nemáme báť? Nemáme sa báť pravdy o sebe samých. Peter si to jedného dňa mimoriadne živo uvedomil a povedal Ježišovi: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny“ (Lk 5, 8).
Myslím si, že to nebol iba Peter, ktorý si túto pravdu uvedomil. Zisťuje ju každý človek. Zisťuje ju každý Petrov nástupca. Každý z nás je vďačný Petrovi za to, čo onoho dňa povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Kristus mu odpovedal: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí (Lk 5, 10). Neboj sa ľudí!
Človek je stále rovnaký. Systémy, ktoré vytvára sú stále nedokonalé a čím sú nedokonalejšie, tým si je istejší sebou samým. Kde to má svoj pôvod? V ľudskom srdci. Naše srdce je nespokojné. Kristus pozná lepšie naše obavy než my všetci – on pozná každého (porov. Jn 2, 25).
...potrebujeme azda väčšmi než kedykoľvek predtým počuť slová vzkrieseného Krista: „Nebojte sa!“ Potrebujú ich národy celého sveta. Treba, aby sa v ich vedomí obnovila istota, že jestvuje Ktosi, kto drží v rukách osudy tohto pominuteľného sveta. Ktosi, kto má kľúče od smrti a podsvetia. Ktosi, kto je Alfou a Omegou histórie človeka.
A tento Ktosi je Láska. Láska, ktorá sa stala človekom, Láska ukrižovaná a vzkriesená. Láska neprestajne prítomná medzi ľuďmi.
Ján Pavol II: Prekročiť prah nádeje (vydavateľstvo.Nové mesto)
