Dnes ráno bola pani príroda pekne vyumývaná, až sa jej z toho z kečky parilo.

A tak v tom čistom rannom vzduchu,
sa možno niekedy
aj človeku vyčistí hlava.
A začne rozmýšľať.

O umývaní.

My ľudia,
sa totiž v tejto činnosti,
správame často nepochopiteľne.

Niektorí vstanú z čistej postele, a idú sa umývať.

Iní vstanú z kopy starých, špinavých handier, a ani im nenapadne umyť sa.

A ešte sú tu ďalší, ktorí by sa radi ráno umyli,
ale žiaľ,
nemajú vodu, ani na uhasenie svojho smädu, nie to ešte na umývanie.

Tak takto to vyzerá s umývaním nášho tela.

A takto to niekedy vyzerá aj s „umývaním“ našej duše.

Ale,
predsa je tu jeden veľký rozdiel.

Ak majú niektorí ľudia obavy, či bude na Zemi dostatok vody,
tak o to, že Božie milosrdenstvo je nekonečné, sa netreba obávať.