Mám v úmysle ukázať sa tu častejšie. Týmpádom by sa patrilo predstaviť. Vytiahla som starší článok pre jeden farský časopis. Nech sa páči: "Meet sister Františka!"
Pokoj a Dobro!
Volám sa sestra Františka Čačková a som z Kongregácie školských sestier III. rehoľného rádu sv. Františka. (http://www.skolskesestryosf.sk/) Ľudia nás poznajú pod názvom „františkánky, školské sestry, alebo školské sestry sv. Františka.“ (Podľa toho, či sú na okolí aj iné františkánky, alebo iné školské sestry:))
Narodila som sa vo Vranove nad Topľou a bývala som s rodičmi v Nižnom Hrabovci. Chodila som na Gymnázium vo Vranove nad Topľou, kde som v máji 1998 zmaturovala. Cez prázdniny som si ešte spravila štátnu skúšku z anglického jazyka a vodičský preukaz, keďže naši, keď prijali, že idem do rehole, povedali: „Bez vodičáka a štátnice ťa do rehole nepustíme.“ Po prvých sľuboch som v roku 2001 začala študovať katolícku teológiu na KU v Ružomberku, Teologickej fakulte v Košiciach dennou formou. Keď som doštudovala teológiu a popritom rozširujúco dejepis, potrebovali na ZŠ sv. Alžbety v Novej Bani (www.alzbetka.edupage.sk) učiteľku angličtiny...
Vyrastala som vo farnosti, kde sme mali rehoľné sestry: Anglické panny (Congregatio Jesu). Iné som dovtedy nepoznala, preto mi boli sympatické práve tieto, ktoré ma pripravovali na prvé sväté prijímanie i birmovku. Pán však zamýšľal s mojim životom niečo iné. V období hľadania som bola hlboko dotknutá životom sv. Kláry a sv. Františka. A keď som spoznala, že ma Pán chce mať celú pre seba, hľadala som v modlitbe, čítaním i rozhovormi ďalej. Viedol ma k tomu, aby som si neskôr napísala zoznam ženských reholí podľa knihy o reholiach, ktorú som čítala. Červenou fixou som škrtala: nie, nie, nie... kým mi ostalo asi 5-6 reholí. V jednej chvíli mi bolo všetko jasné. Akoby to svietilo medzi tými ostatnými názvami. Školské sestry sv. Františka!
Neznamená to však, že som bola z toho v tej chvíli nadšená, ale vedela som, čo chce Boh! A hneď som sa vzbúrila, že prečo nie anglické panny. Nejaký čas som bojovala. Prišiel však dôležitý moment v mojom živote: Chcem urobiť krok a ísť tam, kde som si šťastie pripravila sama, alebo tam, kde mi šťastie pripravil Pán? Od tej chvíle som nezapochybovala, že som urobila krok správnym smerom. Bohu vďaka!
Skontaktovala som sa so sestrami v Prešove (tie boli najbližšie) a začala som chodiť na stretká pre povolania. Po maturite r. 1998 som prišla do Žiliny do postulátu. Potom nasledovali dva roky noviciátu v Okoličnom a po prvých sľuboch 11.8.2001 som šla kvôli štúdiu teológie do komunity v Košiciach. O dva roky neskôr som sa presťahovala do komunity v Prešove, kde som ostala až do skončenia vysokej školy, čiže ešte štyri roky. Znova v ten istý deň, 11.8.2007 som prišla do komunity v Novej Bani. Tu som doteraz.
1. Mohli by ste nám predstaviť v krátkosti vašu kongregáciu?
Kongregáciu založila Františka Antónia Lamplová r. 1843 v Grazi (Rakúsko), ako odpoveď na potrebu doby, čo v tom čase bola výchova a vzdelávanie detí a dievčenskej mládeže, pretože práve ony sú základom dobrých usporiadaných rodín. Naším poslaním je oslavovať Boha šírením Kristovho kráľovstva a životom vo svätosti. Celoživotnou snahou sestier je dôverné spojenie s Bohom a horlivá služba v Cirkvi. Inými slovami spojenie kontemplatívneho spôsobu života s apoštolským. Keďže takýchto spoločenstiev je v Cirkvi veľa, pre nás by malo byť charakteristickým aj prežívanie františkánskych hodnôt: obrátenia, modlitby, chudoby a pokory v sesterskom spoločenstve. Naša kongregácia nesie meno sv. Františka, chudáčika z Assisi, no zároveň sme zasvätené Božskému Srdcu a Nepoškvrnenej Panne Márii. Uctievame si aj sv. Alžbetu Uhorskú, patrónku III. rádu sv. Františka, i sv. Jozefa. Každá sestra má pri vstupe do noviciátu možnosť nechať si svoje krstné meno, keďže rehoľné zasvätenie je prehĺbením krstného zasvätenia, ale máme aj možnosť vybrať si rehoľné meno a patróna, ktorý nás sprevádza naším rehoľným životom. Ja osobne to mám jednoduché, lebo mám ako patróna “nášho“ sv. Františka, u ktorého ma vždy oslovovala jeho radikálnosť v nasledovaní Krista a v žití evanjelia.
2. Aké sú jednotlive formy rehoľnej formácie a koľko rokov trvajú?
Vyzerá to na prvý pohľad prijednoducho, ale milovať svoje povolanie a svedectvom svojho zasväteného života získavať nové povolania, je prvým krokom v pastorácii povolaní a zároveň úlohou každej sestry. Avšak aj keby som bola poslednou v našej kongregácii, nesmiem stratiť z očí Krista a jeho kráľovstvo a mojím cieľom nemá byť samotné prežitie kongregácie.
Ako som spomenula vyššie, prvý „oficiálnejší“ krok na ceste rehoľného povolania sa volá postulát. Trvá minimálne pol roka a je to čas strávený v spoločenstve sestier v Žiline. V Okoličnom (pri Liptovskom Mikuláši) máme noviciátny dom. Noviciát trvá dva roky, tak ako i u ostatných ženských reholí. Zložením prvých sľubov, pri ktorých „sľubujeme zachovávať sväté evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v poslušnosti, chudobe a čistote“ (z textu sľubov) končí noviciát a začína troj- až šesťročné obdobie juniorátu, ktorý končí zložením doživotných sľubov. Sestra je tá, ktorá rastie. Našla svoje miesto v Cirkvi a rast pre ňu neznamená hľadať smer či cestu, ale hľadať hĺbku tam, kde je. Každá z nás odpovedala na Ježišovu výzvu: „Poď za mnou,“ (Mt 9,9) a teraz chce odpovedať na ďalšiu: „Zatiahni na hlbinu...“ (Lk 5,4) Konkrétne to pre nás znamená byť tvorivo verné v
- Modlitbe, ktorá nás otvára Bohu a jeho požehnaniu.
- Službe, do ktorej nás Pán povolal.
- Zodpovednosti za povolanie, ktoré nám zveril.
Zložením doživotných sľubov formácia sestry nekončí, pretože „ak je zasvätený život sám osebe procesom postupného osvojovania si Kristových myšlienok a citov, je zrejmé, že takáto cesta musí trvať celý život...“ (Znovu začať u Krista, 15).
3. Čo by ste odkázali mladým, ktorí rozmýšľajú nad duchovným povolaním?
Asi len toľko, aby neostali pri rozmýšľaní :), ale aby sa modlili a dôverovali Bohu. Samotné rozmýšľanie im veľmi nepomôže:).
Nebudem si vymýšľať nijaký odkaz, ale chcem Vám tlmočiť to, čo Vám, mladým, už raz povedal Svätý otec Benedikt XVI: „Nebojte sa Krista! Nič vám nevezme a dá vám všetko. Kto sa jemu dá, dostane naspäť stokrát viac. Áno, otvorte, otvorte dokorán dvere Kristovi a tak nájdete pravý život. Amen.“
S.Františka, OSF
Príloha | Veľkosť |
---|---|
P8060643.JPG | 28.35 KB |
- blog používateľa S.Frantiska OSF
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
welcome
Vitaj ;-)
Vitaj, Františka, teším sa,
Vitaj, Františka, teším sa, že si tu. :-)
Dakujem za privitanie,
Dakujem za privitanie, Margitka a Igor!