Bol raz jeden ošarpaný stôl, z ktorého sa farba už všade odlupovala. Pohľad na stôl bol žalostný. Bol zamazaný, plný škrabancov a špinavých fľakov. Počas svojho dlhého života naň nanášali jednu vrstvu farby za druhou, takže stôl si už ani nepamätal, aký bol v mladosti.
Jedného dňa sa stôl ocitol v dielni stolára leštiča, ktorý začal zo stola odstraňovať jednotlivé vrstvy zaschnutej farby Stôl nariekal od bolesti. Leštič na to vôbec nedbal a čistil ďalej. Po niekoľkých dňoch leštenia sa stôl zaskvel vo svojej pôvodnej kráse. Stolu sa ani nesnívalo, že bol kedysi taký krásny. Keď opustil stolárovú dielňu, začal sa obávať, že mu ľudia opäť spôsobia škrabance. Lenže teraz už vedel, čo robiť.
Vedel, že stolár sa o neho postará.

V príbehu o stole môžeme vidieť život mnohých kresťanov, ktorí sa radikálne obrátili k Ježišovi. Je bolestné zbavovať sa starých návykov a obliekať si nového človeka, novú krásu. Prijali sme ducha Svätého, sme označení pečaťou Ducha Svätého a pomazaní. Aj my sa bojíme nových škrabancov, ktoré by sme mohli utŕžiť. Lenže už máme istotu, že je tu niekto, kto sa o nás postará.
Máme Ducha Svätého, ktorý nás očistí a dodá nášmu životu lesk. Duch Svätý nás ustavične maže olejom a napĺňa nás vôňou.

Elias Vella: Keď Duch Svätý píše môj život