Rôznym spôsobom prijímajú kňazi vyľudňovanie kostolov. Napríklad farár
z Yondertonu rozposlal takéto úmrtné oznámenie:

S hlbokým žiaľom a so súhlasom svojej farnosti oznamujem
smrť farnosti v Yondertone.

Herbert Wright, farár Yondertonu
Zádušná sv. omša sa uskutoční
v nedeľu o 11. hodine

Tento oznam splnil očakávanie. Už o 10.30 bol kostol plný do posledného miesta.
O jedenástej pán farár prehovoril tieto slová: „Moji priatelia, svojou účasťou tu, ste mi dali najavo, že ste presvedčení o smrti farnosti. Chcel by som vaše presvedčenie vystaviť ešte poslednej skúške. Ráčte, prosím, jeden za druhým obísť truhlu a pozrieť sa na mŕtvu farnosť. Potom vyjdite východnou bránou von, ja sám dokončím pohrebné obrady.“
V tej chvíli oči všetkých spočinuli na truhle stojacej na katafalku pred oltárom.
„Keby predsa,“ dodal, „chcel niekto svoj názor zmeniť, nech vojde, prosím západnou bránou dnu. Vtedy namiesto pohrebu budeme sláviť slávnostné vďaky vzdávanie.“
Kňaz podišiel k truhle a otvoril veko. Ľudia sa postavili do radu. Aké však bolo ich prekvapenie, keď v otvorenej truhle uvideli v zrkadle seba samých.
Pred západnou bránou nechýbal nik.

Kazimierz Wojtowicz – O kázni a dáždnikoch