Naše prvé stretnutie bolo po porocesii so sochou Panny Márie fatimskej. Len tak ma chytil za ruku a šli sme spolu kúsok cesty. Na jej konci mi povedal: "Prídeš mi do Banskej Bystrice robiť pomocníka." Mal som vtedy 6 rokov.
Pár rokov prešlo a ja som stále viac spoznával muža, ktorý mal na svojich pleciach "diecézu štrajchnutú do červena" ako mu to pri jednom zo stretnutí povedal sv. otec Ján Pavol II.
Muž, ktorého Pán použil na to, aby mi dal dary Ducha. Kázeň z birmovky si pamätám dodnes. O tom, aké je dôležité mať pre život "správny kľúč. Kľúč, vo svetle ktorého sa v živote dajú odomknúť každé dvere. Je ním Božie Slovo..."
Biskup, ktorý nosil vo svojom erbe heslo "Veritas liberabit vos - Pravda vás vyslobodí". Nie vždy mi je ľahko povedať pravdu. Ale dnes viem, aj vďaka tomuto mužovi, že sa to oplatí. Že má zmysel byť pravdivý, úprimný a jednoznačný.
Dnes si ho Pán povolal do večnosti. Zrazu som sa cítil ako sirota. Veď zomrel otec, ktorý ma zrodil pre Cirkev v birmovke, vysviacke i v misii. Práve vďaka jeho veľkému srdcu a porozumeniu pre chudobných som mohol ísť medzi Albáncov...
Pane, osláv svojho služobníka. Requescat in pace!
- blog používateľa tomas j. kunik
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač