Každý z nás potrebuje „povzbudzujúcu psychoterapiu“ priateľstva.
Každý z nás sme zhlukom tajomných potrieb a impulzov, ktoré musia byť vyjadrené.
Musíme byť schopní vyjadriť sa, vyrozprávať sa bez strachu, že nás iní odmietnu.
Problémy, ktoré uchovávame hlboko ponorené vo svojom vnútri, zostávajú veľmi často v temnote nášho vnútra nedefinované, a preto deštruktívne. Nevidíme skutočné rozmery vecí, ktoré nás trápia, kým ich nedefinujeme a neurčíme ich hranice v rozhovore s priateľom.
V našom vnútri zostávajú hmlisté ako dym.
Ale keď sa zveríme druhému,
nadobúdame predstavu o rozmeroch problému a objektívny pohľad naň.
Toto nám umožňuje rásť v sebapoznávaní a v schopnosti prijať seba takých, akí skutočne sme. Je možné, že naše múry a masky nám to ťažia.
Inštinktívne sa snažíme rozumom zdôvodniť, že v našej blízkosti skutočne niet nikoho, komu by sme sa mohli vyrozprávať. V skutočnosti sa bojíme odmietnutia a nepochopenia..
Je omnoho múdrejšie vziať na seba riziko a zdôveriť sa druhému, ako žiť sám opustený za múrmi a maskami a slepo konať veci, o ktorých sa odmietame rozprávať. Ak chceme skutočne milovať iných, tieto utlmované a potláčané problémy sú neprekonateľnou prekážkou milovať.

John Powell: Prečo mám strach milovať.