Opakuje sa mi to.

Pozriem sa z okna kuchyne,
zoberiem do rúk fotoaparát, a bežím von.
V lepšom prípade stihnem stiahnuť plyn,
vypnúť žehličku...,
v horšom prípade si dôsledky asi každý domyslí.
Fotenie je zatiaľ pre mňa niečo ako droga.
Neviem tomu odolať.

Keby som bola taká „šikovná“ na všetko,
čo mi treba urobiť...

Kuchynská linka by žiarila,
trávnik na dvore by bol pekne vyhrabaný,
v záhradke pred domom by nestrašili uschnuté kvety...

Ale, čo.

Linka to ešte dáko vydrží,
trávnik vyhrabem, keď zo stromov padnú všetky listy,
uschnuté kvety možno za chvíľu zakryje prvý sneh...

Ale obloha už nikdy nebude vyzerať tak,
ako vyzerala práve v tej chvíli.

Tak sa s tým vôbec nejdem trápiť.

A keď nabudúce pozriem z okna,
zase pobežím... :)