Ani som neplánoval takto, ale... presne toľký je tento môj. Písal som o všeličom. Veď posúďte sami.
Tých blogov mohlo byť viac, nebyť takmer dvoch rokov bez prístupu k internetu. Nedá sa svietiť. Aj tak dobre. Učím sa prijímať život tak, ako prichádza, vo vedomí, že všetko je z Božej Ruky.
Úprimne však priznám (alebo skôr poviem nahlas), že s christnet.sk to v poslednej dobe ide dolu vodou. Keď porovnám obdobia "pred" a "po" spomínanej prestávke bez internetu, akoby tam bol priepastný rozdiel... Neviem, čo všetko obnáša tvorba stránky a určite to chce spústu času. Ale už dlho pozorujem stagnáciu. Tak dlho, že mám pocit, akoby strácala návštevnosť. Opakujem: pocit. Fakty v ruke nemám.
Ale urobil som pokus. Nezvyknem sa len tak do niečoho vrhnúť. Prakticky od spustenia stránky som registrovaný na mojakomunita.sk. Sociálne siete som nejako extra nikdy nemusel; hrdím sa tým, že nemám fb a ani mať nebudem. Z toho vyplýva, že som sa o môj profil nestaral. V časti "blog" som nechal len odkaz na moju stránku s blogmi tu. Teraz k tomu pokusu.
V utorok 18.X. som na mojakomunita.sk a christnet.sk uverejnil ten istý blog (dúfam, že to nie je v rozpore z kódexom blogera). Po 3 plných dňoch sú výsledky takéto: na christnet.sk je čítanosť o viac ako 26% nižšia; na mk (to nie je maďarská koalícia, ale skratka pre mojakomunita.sk) su pod blogom 4 komentáre (3+moja reakcia), na christnet.sk ani jeden. Plus fakt, že na mk je možné hodnotiť článok.
Takže spočítané a zrátane: môj 60-ty, jubilejný, blog na christnet.sk nateraz ostane záverečným... Nechápte ma, prosím, zle. Bolo mi tu fajn. Naozaj úprimne ďakujem za môžnosť písať. No nechcem písať do ticha čo mi len tak napadne... Chcem spätnú väzbu. Idem ďalej. Nech Vás všetkých dobrý Boh zahrnie svojím požehnaním!
- blog používateľa tomas j. kunik
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač
:-)
Ja som asi vadná, ale mne napr. aj vyhovuje ticho christ-netu, teda az na ten chat, ale ten ma akosi prestal bavit celkovo, takze sa to netyka len tohto portalu.
Ked tu zacali bezat blogy, tak mi jeden moj znamy povedal, ze on bloguje na sme, pretoze tam je mozna diskusia (vtedy tu este nebola moznost komentarov) a nielen mozna, ale aj realna. Teraz sa mi naskyta priestor zhodnotenia kvality diskusii na sme, ale to vypustim.
Dovolim si prirovnanie - dennik. Kedysi som si realne pisala papierovy dennik a moj prvy bol na klucik, dalsie potom uz nie, tie som schovavala kde-kade v skrini. Neviem ako vy, ale nemala som potrebu tu zverejnovat, skor mi to nastavovalo zrkadlo - hlavne po dlhsom casovom intervale. Aj ked je internetovy dennik iny v tom, ze je verejny, a tak sa musi pocitat s tym, ze ho niekto iny precita, predsa by nemal mat ambiciu bombastickej diskusie. Potom by to predsa bolo o niecom inom, iny zaner. Pretom som sa napr. ja neodstahovala - aspon nie blogovo - niekam inam. Aj ked recenzie som na mojakomunita dala, ale do kniznice.
Okrem komunikacie, ktoru v poslednej dobe az tak velmi nemusim, nemam rada tiez informacno bohate, siahodlhe, odborne a ine clanky. Uz toho bolo na mna dost! Na internete hladam skor chutovky, ku ktorym netreba nic pridavat. Margita, tvoje blogy citam rada, aj ked nekomentujem, necham si nimi zasvietit na dusu a to mi staci. Tomas, hadam si nemyslis, ze tvoje necitam, to hadam nie... :) Ale prosim, ak ti viac vyhovuje mojakomunita, dobre. Najdem si ta, ale pravdepodobne nebudem komentovat. Vysvetlenie vyssie.